Stará mať rozpráva deťom príbeh o Evičke – žltej ľalii. Evička so svojím mužom Adamom žili o samote v chalúpke. Za života si prisahali vernosť ,,tu dva prsty hore vzali, na zem, nebo prisahali´´
,, My budeme večne svoji, nás ani smrť nerozdelí ´´´. Adam v jeden deň zomrie a Evička pochová ho pod prah domu aby naňho nezabudla. Po roku Evička zabúda na Adama a nechá sa zviesť pánom v Čiernom fračku s kopýtkami. O pol noci prach zapuká to Adam z pod prahu vstáva a pýta sa Evičky či dodržala prísahu. Evička prísahu porušila vtom ju pojme so náručia – On rumenie, ona bledne: Kohút spieva víchry zlúčia i všetko sa raz prepadne. ,, Stojí, stojí mohyla, na mohyle zlá chvíľa, na mohyle tŕnie, chrastie a vtom tŕní, chrasti rastie, rastie, kvety rozvíja, Evka, Žltá ľalia.