Už od rána mi vyzváňal budík. Kto by predsa dobrovoľne vstával o šiestej ráno keď sú prázdniny? Áno ja a môj priateľ. Rozhodli sme sa pár dni dozadu, že pôjdeme na výlet do Brna, no ani jeden z nás nečakal, koľko zmätkov nás bude čakať. Hneď ráno som bežala do obývačky kde som musela vytlačiť priateľovi fotku na isic, aby sme mali aspoň o trošku lacnejšie lístky na vlak. Následne som balila všetko potrebné do tašky – jedlo, vodu, peniaze a samozrejme aj foťák. Pri všetkom tomto balení som úplne zabudla na čas, a tak mi autobus ušiel pred nosom. To by avšak nebol taký problém, ale vlastne bol. Nestíhala som vlak, a tak som rýchlo musela zavolať taxík, ktorý ma zobral na stanicu. Tu by som sa aj pozastavila, že konečne bude všetko v poriadku, zvítala som sa s priateľom a pekne sme stihli vlak. No realita nebola taká rúžová. Dobehli sme na nástupište, kde mal mať náš vlak príchod, no meškal o čom sme ani jeden nevedeli, keďže po príchode na stanicu sme nemali ani lístky kúpene, takže na počúvanie príchodu vlakov čas naozaj nezostal. Rozbehli sme sa teda na druhé nástupište s myšlienkou, že asi bolo zle napísané nástupište a nastúpili sme na úplne iný vlak. Po chvíli váhania sme zistili, že náš vlak smerom do Brna bol na inom nástupišti. Vlak mal odísť asi za minútku a my sme utekali ako o život aby sme ho stihli. Našťastie sme nastúpili a cesta trvala asi hodinku a pól. Celú cestu sme boli vyhladovaní, no po príchode do Brna sme si dali raňajky. Celý deň sme obzerali mesto, prechádzali sa a fotili. Výhľad z hradu a krásny západ slnka stál k nezaplateniu. No deň sa končil a tým aj náš výlet. Domov sme prišli totálne zničení a unavení, no napriek všetkým zmätkom na ktorých sa teraz smejeme to stálo za to.