Túto knihu som si prečítala, lebo bola súčasťou povinného čítania. Je to zaujímavá veselohra s troma dejstvami.
Zaujala ma hlavne svojou zápletkou, v ktorej si grófka a jej spoločnica vymenili úlohy, no pritom netušili, že to isté urobili aj ich hostia. A tak sa teda obi dve strany snažili, čo najlepšie hrať svoje roly. Spoločnica sa stala grófkou a tak sa teda stretla s barónom, ktorý bol v skutočnosti inžinier. Keďže skutočný barón bol silný maďarón a spoločníčka zase nadšeníčka vlastenectva, takmer sa prezradil. No inžinierovi, ktorý bol tiež vlastenec sa zapáčila. Teda sa začali inžinier a barón hádať. Inžinier sa do spoločníčky zaľúbil, no myslel si, že si ju vziať nemôže. Myslel si, ona je grófka – a on, obyčajný inžinier. No zároveň, spoločníčka spolu s grófkou vymysleli ešte jednu vec – privítajú baróna obžinkami. Medzitým, barón sa zaľúbil do skutočnej grófky, no mysliac si, že je to obyčajné dedinské, nevzdelané dievča – nechcel si ju vziať. Prišli obžinky… Nastane koniec tejto lásky? Alebo bude mať šťastný koniec? Zmení barón názor na Slovákov?
Toto dielo sa mi čítalo ťažko – bolo pre mňa náročné, pretože kniha je písaná niekoľkými jazykmi naraz. Nemčina, Francúzština, Maďarčina,… Veľa častiam som nič nerozumela, a síce preklad bol na konci dejstva napísaný, ale už mi to skazilo dojem. No rovnako chápem, prečo to tak autor urobil. Myslím si, že chcel poukázať na miznúce vlastenectvo u vysokej vrstvy Slovákov. Akoby boli Slováci nejaký podradný národ, ktorého oni nechceli byť súčasťou.
Dielo v sebe nesie peknú myšlienku zmierenia slovenského a maďarského národu, a tiež nižšej a vyššej vrstvy na Slovensku. Vyzdvihuje lásku k národu. Ukazuje nám obraz vtedajšej spoločnosti v protikladoch. Spoločníčka – hrdá Slovenka a barón – silný maďarón, ktorý na svoje korene zabudol. Vyzdvihuje vlastenectvo nižšej vrstvy a odsudzuje správanie tej vyššej.
Z knihy by som si odniesla, že by človek nikdy nemal zabudnúť na svoje korene. Aj keď žije v zahraničí, je pekné keď si spomenie na svoju vlasť. Tiež, že rozpoltená spoločnosť nefunguje tak ako má.
Odporučila by som ju všetkým, aby si ju prečítali aspoň raz za život. Je to obohacujúce dielo, s dôležitou myšlienkou pre nás všetkých.
Mne sa táto kniha aj páčila aj nepáčila. Páčila sa mi téma aj myšlienka knihy, no už menej prevedenie. Myslím tým, že bola písaná v niekoľkých jazykoch, a teda z tých pasáží som si nič neodniesla. Autor ukazuje obraz vtedajšej spoločnosti cez stretnutia protikladov.