Grófka Elisa má prijať za ženícha svojho kamaráta z detstva, Ľudovíta Kostorického, ktorému sa prisľúbila kvôli dobrému vzťahu s jeho otcom a poručníkom Kostrovickým. Ľud pošle grófke žiadosť na usporiadanie obžinkov, kde sa má tancovať, spievať a hodovať. Elisina spoločnica a veľmi dobrá kamarátka Miluša presviedča grófku, aby sa nevydala na základe rovnosti statkov, ale z lásky. Namietala, aby sa najskôr spoznali. Miluša bola chudobnou richtárovou dcérou, no veľmi vzdelanou. Na privítanie Kostrovického si pripravili žart, ktorý spočíval v zámene ich spoločenských postavení, aby zistili pravé povahy Ľudovíta a jeho starého kamaráta zo školy, inžiniera Rohoňa. Presvedčili komornú a Kostrovického husára Pištu, aby nič neprezradili. To nevedeli, že Ľudovít a Rohoň majú rovnaké plány. Rohoň sa vydával za bohatého pomaďarčeného Ľudovíta, kým Ľudovít tvrdil, že je len inžinierom. Tiež prikázali Pištovi nič neprezradiť. Rohoňa teda prijala Miluša preoblečená za grófku, slovensky a úprimne ho pohrešila, pretože rozprával maďarčinou ako rodení Slovák. Ľudovíta sa to hlboko dotklo, no Rohoň sa vášnivo zaľúbil. Ľudovít sa odmietal oženiť s grófkou. Na scénu neskôr prichádza Elisa preoblečená za chudobnú žnicu a prihovára sa pánom. Robí sa, že nemá ani trošku vzdelanosti a svojou krásou očarí Ľudovíta. Miluša pozýva pánov na obžinky a medzitým sa Elisa rozplýva v smútku, že o ňu gróf ani najmenší záujem neprejavil. Miluša nemohla priateľkin smútok zniesť a šla sa mu priznať, že nie je žiadnou grófkou, len chudobnou richtárovou dcérou. Rohaňovi sa uľavilo, že na jej ruku má šancu mať nárok a tak jej vyznal lásku. Pristihla ich Elisa a Rohoň musel vysvetliť, že to on je inžinierom a pravým grófom je Ľudovít. Grófka Elisa navrhla so zámenou pokračovať a tak otestovať Ľudovítovu oddanosť k nej. Pri obžinkoch sa stretávajú s richtárom Orieškom a od neho zistia, že Miluša je jeho dcérou. Obaja ho prosia o jej ruku, Ľudovít ešte dlho netušiac, že hovorí o prezlečenej grófke a preto nastáva spor medzi priateľmi. Koniec je pútavý najmä tým, ako veľmi je príbeh zamotaný. Autor kritizoval maďarizáciu Slovákov a prejavoval náklonnosť voči Slovákom, taktiež na konci dochádza k uvedomeniu si rovnosti. V tomto príbehu je zobrazená aj sila vlastného srdca.
