Dôvod, prečo som sa rozhodla rozobrať a opísať práve túto knihu bol už samotný dôvod, vďaka ktorému som sa rozhodla si ju prečítať. Bola to moja sympatia voči hudbe samotného autora.
Táto kniha je autobiografia, čiže jej hlavnou postavou sa stáva jej autor, hudobník Dave Grohl. Dej knihy sa odohráva od osemdesiatych rokov až do súčasnosti, v Spojených štátoch amerických. Najprv v štáte Virgínia, v ktorom Dave vyrastal, neskôr opisuje svoje cesty z turné po mnoho amerických, európskych a aj ázijských krajinách. Dave opisuje svoj život a všetky jeho zážitky na 335 stranách. Prvé z nich obsahujú jeho spomienky na obdobie, kedy jeho dve dcéry začali prejavovať záujem o hudbu. Nasledujúce stránky už opisujú jeho vlastnú cestu k hudbe. Začína to rokom 1982, kedy mu ako trinásťročnému po prvý krát zlomilo dievča srdce. Toto dievča sa volalo Sandi, so Sandi sa náhodou opäť stretli o tridsať rokov, na jednom z jeho koncertov a v dobrom si zaspomínali. Avšak v roku 1982 ho naozaj zlomila a to bol začiatok Davovej lásky k hudbe. Ďalej opisuje jeho prvý punkový koncert, na ktorý ho čistou náhodou vzala jeho sesternica. Ukazovala mu jej platne a jeho rozhľad ohľadom kapiel tohto žánru sa rozrástol. Začal hrať na bicie a jeho hra sa z jeho izby posunula na profesionálnejšiu úroveň keď mal 17 rokov. Tento veľký krok začal tým, že uvidel na ulici plagát o tom, že kapela Scream hľadá bubeníka. Ozval sa im a po dvoch spoločných skúškach sa stal členom kapely. Problémom však bolo turné. Ostatní členovia už boli dospelí, takže turné pre nich bývali dá sa povedať náplňou práce a nemuseli sa ničomu prispôsobovať. Dave však stále študoval a stálo pred ním ťažké rozhodnutie. Rozhodol sa, že odíde zo školy a vydá sa na turné s kapelou. Prechádzali mestami ako New York, Chicago, Detroit, Kansas City…a tak prešli celé USA. V roku 1990 sa vydali na ďalšie severoamerické turné. Dave tu opisuje zážitok, kedy si zahral s rockovou hviezdou Iggym Popom, keďže čistou náhodou mal Iggy koncert v tom istom klube ako Scream. Do roku 1990 prešiel s kapelou rôzne miesta ako Miláno, San Francisco, Štokholm…Keď sa nachádzali v Los Angeles, Dave dostal ponuku, že kapela Nirvana hľadá bubeníka. Stálo pred ním ďalšie vážne rozhodnutie a to či zostať v Screame alebo sa pripojiť k Nirvane. Rozhodol sa, že bude pre neho lepšie keď sa pridá k Nirvane. Spolu zložili album Nevermind a rýchlo naberali na popularite. V roku 1992 lámali rebríčky a zosadili aj Michaela Jacksona. Žiaľ, ich sláva netrvala dlho a kapela sa v roku 1994 rozpadla, kvôli samovražde člena kapely – Kurta Cobaina. Dava to zasiahlo a nevedel sa niekoľko mesiacov vrátiť k hudbe, pretože mu to pripomínalo Kurta. Zlomový bod však nastal, keď sa v októbri rozhodol začať nahrávať hudbu sólovo. Prenajal si štúdio, na každý nástroj si hral sám a hral pesničky, ktoré sám zložil, ale doteraz nikde nezverejnil. Tento projekt nechcel vydať pod svojím menom a nechcel aby to ľudia brali za jeho sólový projekt, tak vymyslel názov Foo Fighters, aby znel ako skupina ľudí. V roku 1996 Foo Fighters nahrávali druhý album a tento krát to už Dave nenahrával sám. Vznikla kapela.
Knihu som ešte nedočítala dokonca, ale viem, že Foo Fighters si od tohto bodu vybudovali veľkú popularitu, získali veľa ocenení a kapela je aktívna do dnešného dňa.