Kniha je presným, neprifarbeným svedectvom šialenej doby. Obsahuje omnoho hlbší ponor do „bežného“ života v koncentračnom tábore, na aký sme zvyknutí z iných diel venujúcich sa tejto téme. Myslím, že presný opis každodenných udalostí, činností, respektíve prác, ktoré väzni vykonávali, ale aj vzťahov medzi väzňami, prekvapí aj čitateľov, ktorí sa o tému holocaustu a lágrov zaujímajú viac. Táto „bežná, každodenná surovosť“ na mňa silno zapôsobila a párkrát som sa musela zhlboka nadýchnuť, aby som mohla pokračovať ďalej. Nečakajte však prvoplánové románové brnkanie na city, no kniha Vami určite pohne. Pre mňa bol prekvapením jednoduchší, ale vecný a presný štýl, akým autor píše. Je vidieť, že nie je spisovateľom, ale o to je pre mňa kniha autentickejšia. Prekvapením je tiež občasný čierny humor. Plusom je určite tiež fakt, že kniha nedémonizuje, neprikrášľuje, ale ani zbytočne nepreháňa. Hoci som tento príbeh poznala už pred tým, po prečítaní knihy mnou lomcovala zlosť z toho, ako málo o čine a životoch Vrbu s Wetzlerom na Slovensku vieme. Oboch považujem za hrdinov, ktorým by sme mali vzdávať úctu. Dúfam, že film nakrútený podľa tejto knihy mnohým ľuďom otvorí oči.