20 ročná Hanna žila so svojou rodinou vo východnom Nemecku , život tam bol dosť prísny . Hana sa rozhodla utiecť do západného Nemecka . Jej prvý pokus bol neúspešný ,no nakoniec sa jej to podarilo,kde sa vydala. Vo východnom Nemecku zanechala svojich rodičov a 8 súrodencov . Zasielala im rôzne dary a posielala poštu ale kôli komunistickému režimu nebolo možné aby niektoré dary boli odovzdané . Hane sa narodila dcéra Nina . Starká ( Hannina mama ) chcela vycestovať na návštevu k Hanne do západného Nemecka a po dlhom čakaní jej povolenie na vycestovanie schválili a tak sa vlakom s manželom dostala do západného Nemecka ,už z ďaleka bolo vidno životnú úroveň medzi západným a východným Nemeckom. Zatiaľ čo západ mal vlastne toalety a telefónne linky, východ mal spoločenskú telefónnu búdku a ako my dnes nazývame „kadibúdky“ . Po pár dňoch sa starká a starký vrátili domov a zhodli sa na tom, že Hannin útek bol predsa len dobrý nápad pre jej život . Po rokoch prichádza Nina vďaka svojej práci vojnovej dôstojníčky do východného Nemecka iba kúsok od jej rodiny. Nina videla hrôzostrašný život ľudí . Jej sesternica Cordulia, členka olympijského tímu východného Nemecka , sa dostala do olympijských hier na západe Nemecka . Po rokoch zbúrania múru sa všetci stretajú v rodinnom dome žiaľbohu posledný krát videla Hanna svojich rodičov pri ich návšteve . Z láskou na nich spomína pri vyvesených fotografiách v rodinnom dome.