Kniha je o chlapcovi, ktorý nikdy nevyrastie, a ktorý stretne už dospelého muža (pilota). Pilot si postupne uvedomuje ako mu dospelosť „obmedzila“ myslenie. Ako si ani nevšimol a stal sa tým istým dospelým, ktorých v detstve nechápal, lebo nevideli svet tak otvorene ako on.
Malý princ cestuje po vesmíre, kde navštevuje rôzne planéty, kde sú dospelý ľudia, ktorý majú obmedzenú myseľ. Sú nešťastní, majú závislosť alebo presvedčili sami seba o svojej pravde a nemienia to zmeniť. Autor tu vykresľuje veci z bežného života ako alkoholizmus, utápanie sa v zúfalstve, túžba po moci a presvedčivosť o dôležitosti… a veľa iných. Antoine de Saint-Exupéry, autor, v knihe jednoducho opisuje slovami ťažko zachytiteľné emócie a ukazuje začarovaný kruh, v ktorom je človek, ktorý nevie prijať alebo nechce vidieť pravdu. Na týchto ľudí sa pozerá cez oči dieťaťa, ktoré je čisté a múdre – vidí to, čo dospelí ľudia nevidia, lebo dospelosť im zobrala detský pohľad( čistý, pravdivý) a chuť byť lepšími. Sú tu často kritické alebo „oči otvárajúce“, stručné výroky – myšlienky o bežných ľudských problémoch, a o tom, ako sa s nimi dospelí vysporiadajú. Nad týmito myšlienkami sa aj napriek tomu, že sú jednoduché treba zamyslieť aby sme pochopili ich hĺbku.
Neskôr sa v príbehu objaví líška, ktorá je takisto veľmi múdra a túto múdrosť odovzdáva aj Malému Princovi pri tom, ako sa stávajú veľmi dobrými priateľmi. Kniha dáva dojem, že je pre deti, ale ja si myslím, že je to kniha určená pre dospelých, ktorý zabudli aké to je pozerať sa cez oči dieťaťa.