Leto pri potôčku
Boli letné prázdniny. Cez prázdniny nemusím chodiť do školy, preto mám viac času na zábavu. Často sme sa chodili bicyklovať. Ja, môj starší brat Andrej a oco. Jazdili sme po okolí našej dediny.
Raz sme prišli k potoku blízko za dedinou. Cez potok išla cesta pre traktory. Veľmi ma zaujímalo, či sa cez ten potôčik dá prejsť na bicykli. Tak sme sa spýtali oca, či to môžeme vyskúšať.
Oco nám povedal že môžete ísť, ale nemôžte sa zamočiť! Museli sme sa rozbehnúť dosť rýchlo na to, aby sme v potoku nezastali a nepadli do vody. Najprv sme prešli po malej lavičke na druhú stranu a obzreli sme si potôčik z druhej strany. V mieste, kade prechádzala cesta pre traktory, bol potok širší ako inde, ale nebol hlboký. Tak sme šli, spustili sme sa po plytkej vode a úspešne sme prešli na druhú stranu. Zapáčilo sa nám to a ešte sme sa spustili viac krát a vrátili sme sa domov.
O niekoľko dní sme sa vrátili k potoku a zobrali sme aj šľapky. Začali sme sa prechádzať vo vode. To miesto sa nám páčilo. V lete bolo vo vode super. Voda nám bola tak pod kolená, takže nám nič nehrozilo. Začali sme stavať hrádze z kamienkov. Najprv len takú malú. Potom sme chceli väčšiu. Chceli sme prehradiť celý potok, aby bola voda hlbšia. Na dne sme hľadali kamene. Lenže voda pomedzi kamene pretekala. Museli sme hrádzu zasýpať pieskom z dna potoku. Bola to makačka, ale podarilo sa.
Neboli sme sami, kto na potoku staval hrádze. K potôčku sme chodievali skoro každý deň a niekedy boli prestavané inak, ako sme ich urobili my. Aj nás to hnevalo.
Raz veľa pršalo a v potoku bola veľká voda. Naše hrádze úplne zničila. Ale vtedy sme boli radi, že voda nenarobila u nás žiadnu škodu, lebo vtedy voda narobila veľa škody v Ludrovej aj v iných dedinách. Našťastie v Štiavničke veľa škody nebolo.
Po tejto veľkej vode bol potôčik celkom iný. Už sa cezeň nedalo jazdiť na bicykli, lebo kraje boli vymyté a bolo to ako schod. Ale zato voda doniesla veľa kamenia a štrku, z čoho sme zase mohli stavať hrádze.
Po čase nás to troška prestalo baviť, tak sme šli preskúmavať, čo sa nachádza okolo potoka. Na jednej strane bola cesta, na druhej boli polia. Okolo potôčika rástla tráva a jeden strom. Cez potôčik viedol malý mostík. Šli sme znova do potoka a išli sme stále rovno hore proti prúdu. Zrazu sa tam objavil had. Utekali sme naspäť a šli sme domov. Doma sme hovorili svoje zážitky rodičom.
Potom sme sa už báli chodiť po potoku a tak sme tam chodievali už menej. Len tak sne z cestičky hádzali kamene do voly, alebo sme jazdili na bicykli cez vodu. Stále to bola pre nás dobrá zábava. Ale po vode sme už ďalej nechodili. Aj keď to bola asi len užovka. Museli sme si nájsť inú zábavu.
Potom sme na záhrade hrávali futbal alebo skákali na trampolíne. Ale prázdniny sa aj tak čoskoro skončili a my sme sa museli už aj učiť. Na zážitky pri potôčku nám ostali len pekné spomienky.