Detský sen
Bol rok 2054. Doma bolo zhasnuté a všetci spali. Kostolné hodiny zazvonili o 12:00 a vtedy to všetko začalo. Dievča sa zobudilo na veľké bum v kuchyni a išlo sa pozrieť, čo sa stalo. Predtým, ako stihlo položiť nohu na zem, v kuchyni ju niečo potiahlo za ruku a všetko stmavlo. Keď sa dievča zobudilo a všimlo si, kto ju uniesol, začalo kričať. Keď sa únoscom podarilo stíšiť dievča, posadili ju na stoličku v strede rakety a dievča sa začalo pýtať: ,,Kde to som? Kto ste? Prečo ste ma uniesli?“ Až po pár minútach dievča zaregistrovalo hlas, ktorým únoscovia hovoria a vydesene sa opýtala: ,,Vy ste mimozemšťania?“ Únoscovia sa zasmiali a jeden z nich povedal: ,,Vidíte, už ďalší trpaslík sa nás to spýtal“, za ním druhý dodal ,,nie, nie sme mimozemšťania, my sme roboti a M2K4 to nie je trpaslík, ale človek, vlastne to je ešte dieťa.“ Dievča sa prekvapivo pozrelo na robota, a vtom raketa začala klesať a spomaľovať. Raketa mierila do tmavej vysokej brány, ktorá viedla do obrovského stanu. Zrazu sa ocitli vo veľkom železnom stane, kde bolo okolo milión pracujúcich robotov. Dvere rakety sa otvorili a dievča vystúpilo. Roboti ukázali dievčaťu celý stan a nakoniec ju priviedli do malej detskej izbičky. Hrubým hlasom povedal robot: ,,TOTO JE TVOJA NOVÁ IZBA. DÚFAM, ŽE TI TU BUDE DOBRE.“ Dievčatko sa usmialo na robota a ľahlo si do postele. Ráno sa dievča ocitlo vo svojej vlastnej posteli vedľa svojich plyšákov. Rýchlo sa prebudilo a utekalo za svojimi rodičmi, či je to naozaj. Keď zbadalo svojich rodičov, hlasno si vydýchlo a silno ich objalo. ,,Nakoniec to bol všetko len sen“, zamrmlalo si dievča. Rodičia boli prekvapení, ako sa ich dcérka správa, ale dojalo ich to. Z kuchyne bolo zrazu počuť babkin hlas: ,,Raňajky!“ Dievča rýchlo prišlo do kuchyne, keď si vtom v okne všimlo raketu s robotmi, ako rýchlo odleteli do vesmíru.