Keď sa Eve zoznámi s Domom v bludisku na brehu Ženevského jazera, všetko sa javí ako krásny sen. Ocitla sa v bode, keď nevedela, čo si počať so svojím životom a zrazu jej osud postaví do cesty o pár rokov staršieho, no veľmi pozorného a šarmantného muža. Eve sa však dozvie, že sa Dom čoskoro sťahuje na francúzsky vidiek, na odľahlé sídlo v malej opustenej dedinke Les Genévriers a rozhodne sa ísť tam s ním. Čaká ich renovácia starej provensálskej usadlosti, ktorá okrem nádhernej architektúry skrýva aj veľké tajomstvá, nakoľko príbeh Eve sa prelína s príbehom istej Bénédicte, ktorá tu kedysi žila. Rozpráva svoj príbeh, kedy usadlosť v Les Genévriers prekvitala i postupne chátrala. Eve sa stáva čoraz častejšie svedkom istých nevysvetliteľných udalostí, vidí postavy či čudné znamenia. Začne tak pátrať, kto v dome býval a čo všetko sa tam udialo.
Obalovo krásna, názvom možno trošku nenápadná kniha, ma zaujala už od prvých strán. Zo začiatku bolo potrebné zvyknúť si na striedajúcu sa retrospektívu, nakoľko kapitoly neboli označené podľa postáv, ktoré aktuálne svoj príbeh rozprávali, ale postupne mi celý zamotaný dej začal dávať zmysel. Nádherné opisy francúzskeho okolia, pamiatky, zvuky, vône a farby, boli podrobne a živo zachytené na každej stránke. Autorka po celý čas veľmi jemne budovala a postupne zvyšovala napätie, ktoré sa prelínalo so strašidelnou atmosférou a záhadami, ktoré čakali na svoje odhalenie. Hlavné hrdinky, v oboch retrospektívach, boli sympatické, no mám pocit, že im chýbala istá sebadôvera a priebojnosť. Na druhej strane však na to obe mali svoje dôvody. Eve – nové prostredie, vzťah pri ktorom sa ešte len poznávali s Domom, záhadné sídlo. Bénédicte – je súrodenci – slepá sestra, psychopatický brat, starostlivosť o panstvo bola na jej pleciach. Každopádne tento veľmi príjemný, opismi a tajomstvami oplývajúci román hodnotím veľmi pozitívne a jeho čítanie som si nesmierne užila.