Túto knihu som veľmi nechcela čítať, keďže som si myslela, že nemám rada klasiku, lebo je nudná. (Samozrejme, niektorá klasika nudná určite je, ale už netvrdím, že všetká.) Nemali sme však doma nič iného, no a tak som si ju prečítala. Už po prvých pár stránkach sa mi zapáčila. Príbeh štyroch sestier, milých dievčat, z ktorých má každá úplne inú osobnosť (autorka charaktery vybudovala naozaj majstrovsky), dokáže skrášliť všedné dni a pomôcť nájsť radosť v maličkostiach. L.M. Alcott popri pozorovaní ťažkostí života a dobrodružstiev malých žien, predkladá filozofiu jednoduchého obyčajného života s morálnymi lekciami a pokrokovými podtónmi, čo sa týka ženského života. Láskavé stránky plné úcty, vďačnosti, tolerancie, súdržnosti, veselosti, ale aj márnivosti a ľudských chýb. A aj keď sú už dievčatá neskôr dospelé, neprestávajú mať hravého detského ducha. Krásna realistická próza Malé ženy je milým plnohodnotným čítaním, ktoré nepostráda teplo rodinného krbu, hĺbku a spája. Miestami až nudila a potrápila, aj keď záver a napredovanie životov hlavných hrdiniek sa mi veľmi páčilo a presahovalo ich veselý a bezstarostný život mladých liet.