V 16. storočí žil chlapec menom Martin Novák. Martin pochádzal z chudobnej rodiny z malej dedinky v Uhorsku. Jeden deň prišli vojaci z Prešporku, a povedali: „Za chvíľu prídu Turci! Nachystajte sa. Všetci muži musíte ísť s nami! Nesieme vám kone na skrotenie. Pozor! Tento je divoký.“ Veľa ľudí sa snažilo nasadnúť. Ale nie! Nezvládli. Tadiaľto. Tu sú ostatné kone. Martin išiel za tým divokým čiernym koňom. Kôn erdžal. Kľud. Kľud. Upokojoval ho Martin. Muži išli na teba agresívne. Viem. Kôn sa skľudnil. Martin skočil na chrbát koňa a utekal ku skúškam. Čo tu ty robíš chlapče? Pýtali sa ho muži. Ja idem na skúšky, idem vám pomôcť. Keď Martin išiel na rad, zistili, že bol vynikajúci jazdec a vie držať meč. Chlapče, ty si dobrý! Prijmeme ťa. Ako sa voláš? Volám sa Martin Novák. A ty si schopný na Dukátovi jazdiť? Tak, tak sa volá! Ty Martin nám budeš pomáhať, aby sme cestou nezomreli od hladu. Skúsiš nejakú zver uloviť! Budeš mať aj iné povinnosti. A budeš sa starať o kone. Poďme! Cestovali tri dni späť do Prešporku. Prichádzajú Turci! Musíme ochrániť Prešporok! Boj sa začal. Bola to krutá vojna. Trvala dlhé dni a noci. Vojaci už boli vyčerpaní, ale pokračovali v bojoch. Martin pomáhal ako vedel. Jedného dňa si však všimol, že v meste sú opustené deti na uliciach. Nemohol ich len tak nechať. Bolo tam viac detí ako si predstavoval. Bol ohromený. Hneď vedel, čo má robiť. Vyskočil na Dukáta a poháňal ho tak rýchlo ako len vedel. Musel sa otočiť viackrát, aby zachránil všetky deti. Také mal dobré srdce. Nakoniec Slovania vyhrali boj proti Turkom. Všetci sa radovali. Martin sedel ďalej od všetkých a sledoval radosť tancujúcich detí. Možno si to vojaci nemyslia, ale ozajstným hrdinom bol práve Martin Novák, hrdinom všetkých zachránených detí. Ostane v ich srdciach ako ich záchranca. Deti ho odvtedy volajú Martin na čiernom koni.