Zraniteľnosť je v tomto svete nevyhnutná“
John Green ako autor jedného z mnoha bestsellerov „Na vine sú hviezdy“, táto kniha si aj moje emócie z regálu vybrala.
Začalo to filmom, ktorý sa vysielal v televízii.
Ak mám byť úprimný, nezaujala ma láska a iskra medzi Hanzel a Augustus, ale ich šťastné oči napriek ich zdravotným stavom.
Hanzel nebola ten typ človeka, ktorý by sa so svojim hendikepom potrebovala deliť so svetom, aj keď od svojich 13 rokov bojuje s rakovinou štítnej žľazy a pľúc, preto by sa nikam nepohla bez svojej kyslíkovej bomby a hadičiek v nose. Avšak so všetkým sa zmierila, no s pohľadom ľudí na chorých, nie.
Mama ju donútila navštevovať podporné skupiny, ktoré nenávidela. No jedného dňa tam stretla chlapca Augustusa, ktorý sa jej po skončení sedenia predstavil a aj keď ju nepoznal, pozval ju k sebe domov a predstavte si, nepoznala ho ani ona a predsa s ním šla.
Pre mňa nepochopiteľné, ale so zatajeným dychom som čítal dej ďalej.
Nakoniec si vymenili knihy, ktoré majú obaja najradšej, avšak Hanzel na tú svoju bola aj dosť nahnevaná, vraj skončila náhle a bez záveru.
Ďalej si dvojica prechádzala svojimi radosťami, ale aj problémami, pretože Augustus má rakovinu kosti.
No radosť bola, keď Augustus oznámil Hanzel, že vypátral autora knihy, ktorej potrebujú vedieť prečo tak skončila a že sa môžu vydať na výlet do Amsterdamu. Samozrejme bolo to komplikované, veď všade musela nosiť kyslík a energie si myslím, že na rozdávanie tiež nemali, ale boli šťastní, BOLI.
Až dovtedy, kedy spoznali autora knihy, ktorý ich privítal drzým správaním a alkoholickým výstupom. Nervózni odišli.
V nervozite to aj ostalo, lebo Augustus sa priznal Hanzel, že jeho zdravotný stav sa zhoršuje, čo sa aj prejavilo, lebo krátko po tom skončil na JIS-ke a následne zomrel.
Hanzel sa neskôr dozvedela, že Augustus písal pokračovanie knihy. Keď čítala tú knihu, uvedomila si že ZRANITEĽNOSŤ JE V TOMTO SVETE NEVYHNUTNÁ, ale my si musíme vybrať, komu dovolíme nám ublížiť.
Neviem ako iní, ale vo mne táto kniha zanechala hlbokú jazvu, aj keď koniec sa dal očakávať.
Kniha ja písaná jednoduchým jazykom, ktorá sa číta jedným dychom a neľutujem, že na mňa v obchode vykukla.
Bol to čitateľský zážitok!
Peter Mulinka, 8.C, ZŠ s MŠ Rabča