Na literatúre sme čítali ukážku z tejto knihy. Za domácu úlohu sme dostali napísať obsah z ukážky. Úlohu som si nesplnil, preto som dostal novú úlohu – prečítať celú knihu a napísať z nej obsah. Aj keď sa mi spočiatku nechcelo knihu čítať, pustil som sa do toho.
Najviac sa mi páčilo priateľstvo, ktoré vzniklo medzi pilotom a Malým princom. Ich komunikácia bola plná poučení. Táto kniha naozaj stojí za zamyslenie a odporučil by som ju nielen deťom, ale aj dospelým. Poukazuje na mnohé vlastnosti ľudí a na to, čo je pre ľudí dôležité.
Šesťročný autor si raz pozeral knižku o pralese s názvom Pravdivé príbehy. V nej uvidel obrázok veľhada, ktorý prehĺtal nejaké zviera. Keď ukázal kresbu dospelým, spýtal sa ich, či im naháňa strach. Odpovedali: „Prečo by mal klobúk naháňať strach.“ Dospelí mu nakoniec poradili, aby sa nezaoberal kresbami, ale niečím užitočným. Autor sa odchýlil od svojej umeleckej kariéry. Stal sa pilotom.
Jedného dňa letel nad Saharou, v tom sa mu pokazil motor lietadla. Prvý večer po tom, ako stroskotal, zaspal hneď na piesku, tisíc míľ od civilizácie. Keď sa ráno zobudil, začul čudný hlások, ktorý povedal: „Nakresli mi ovečku.“ Vyskočil na rovné nohy, akoby do neho udrel blesk. V tom zazrel čudného malého chlapca, ktorý chcel, aby mu nakreslil ovečku. Nakreslil mu veľhada, ktorý prehĺtal veľhada. Ale Malý princ nechcel veľhada, ale ovečku.
Každý deň sa pilot dozvedel niečo nové o Princovej planéte, odchode a o ceste. Malý princ sa pýtal, či je pravda, že ovečky ohrýzajú kríky. Keď mu pilot potvrdil, že áno, chlapec bol spokojný. Ďalej sa pýtal na baobaby. Pilot ho však upozornil, že baobaby sú veľké ako kostoly, ktoré by nezjedli ani stáda slonov. Táto myšlienka Malého princa rozosmiala.
Na planéte Malého princa rastú dobré a zlé rastliny. Dobré sú kvetiny a zlá je burina, ktorú treba vytrhať, lebo baobaby by roztrhali celú jeho planétu.
Malý princ rád pozoroval západ Slnka. Navrhol pilotovi, aby sa naň išiel pozrieť. Pilot ho však upozornil, že slnko tu nevychádza tak často ako na jeho planéte. Tam mu stačilo posunúť sa iba na stoličke.
Na piaty deň sa opäť vďaka ovečke odhalili pilotovi ďalšie tajomstvá Malého princa. Spýtal sa, či ovečky žerú aj kvetiny s tŕňmi. Pilot mu odpovedal, že ovečky zožerú všetko.
Na planéte Malého princa rástli iba obyčajné kvety. Jedného dňa na jeho planétu privial vietor čudné semeno. Malý princ sa oň starostlivo staral, kým nevyrástlo. V jedno ráno, keď sa Malý princ zobudil, uvidel vonku krásnu pyšnú kvetinu.
Malý princ sa rozhodol odísť z palnétky. Rozlúčil sa s kvetinou. Chlapec chodil po rôznych asteroidoch. Na prvej planéte stretol kráľa. Ten si chcel udržať za každú cenu, ale Malý princ odišiel. Na ďalšej planéte, kde sa mu predstavil Márnivec. Vyžiadal si od Malého princa potlesk. Márnivec bral všetkých ľudí ako svojich obdivovateľov. Malý princ nebol ani na tejto planéte spokojný, preto odišiel. Na ďalších planétach stretol Pijana, Biznismena, Zemepisca. Nakoniec sa dostal Malý princ na planétu Zem, ešte predtým, ako vynašli elektrinu. Lampy museli zažínať každý večer zažínači lámp.
Malý princ prechádzal z miesta na miesto po Zemi. Postupne prišiel až do záhrady plnej ruží. Ľahol si do trávy a rozplakal sa. V tom prišla k nemu líška a pozdravila ho. Malý princ sa chcel s ňou hrať, ale ona odmietla.
Malý princ sa nakoniec dostáva k hadovi, ktorý ho uhryzne. Pilot si myslel, že zomrel. Ale on odišiel späť na svoju planétu.