Boli raz dva kone, ktoré sa volali Cukrík a Nanuk. Raz išli na lúku a Nanuk sa opýtal, či už niekedy zažili spolu nejaké dobrodružstvo a Cukrík mu odpovedal: “Ešte nie, ale mohli by sme“. A tak obaja išli a rozmýšľali ako by mohli nejaké dobrodružstvo za svoj život zažiť. A v tom jeden navrhol: “Čo keby sme šli do našej jaskyne? Tam určite zažijeme aspoň maličké dobrodružstvo“.
„To je super nápad!“. A tak tam hneď išli. Keď tam už boli, zrazu sa pred nimi objavila krásna jaskyňa a plno kamenných stĺpov. Potom zrazu započuli čísi hlas a potľapkal ich po chrbte. Cukrík i Nanuk sa veľmi zľakli a otočili sa. Nič nevideli iba kvapkajúcu vodu. Ale hlas už zmizol. Tak išli ďalej a Cukrík skoro spadol do priepasti, našťastie ho Nanuk zachytil. Vtedy sa ten hlas ozval znovu. Tentokrát videli iba, že to čudo má obrovské zuby. Už sa tak veľmi nebáli. Keď išli ďalej uvideli obrovské monštrum. Bolo celé čierne a z chrbta mu vyrastali biele ostne. Nanuk a Cukrík dobre poznali to monštrum. Volalo sa novoveký mamut. Našťastie spal. Bezpečne prešli. Ale tým sa to neskončilo. Prešli 20 metrov a ten hlas sa znova ozval, tentokrát sa im ukázal celý a ukázalo sa, že je to netopier.
Keď prešli asi tak 100 metrov ozval sa rev novovekého mamuta. Cukrík aj Nanuk sa tak zľakli až sa nemohli hýbať. Bol to rev, ktorý naznačoval to, že novoveký mamut sa k nim blíži. Teraz sa ten hlas ozval a povedal im: „ Utekajte, inak vás to hnusné monštrum zožerie ako obed!“. A zmizol.
Kone sa pustili do behu a zrazu sa ocitli v slepej uličke. Novoveký mamut sa už blížil k zákrute, kde boli ukrytí Cukrík a Nanuk. Už tam skoro bol, keď tu zrazu Cukrík našiel východ.
„Sme zachránení!“.
Ale je tu ešte jeden háčik. Východ bol hore, oni boli dole. Nanuk sa postavil na Cukríka, potom vyliezol hore a vytiahol Cukríka. A boli obaja vonku. Takto sa vyriešil tento problém. Novoveký mamut bol v jaskyni a zlostne vrčal. Ukázalo sa, že toto bolo prvé a posledné dobrodružstvo, ktoré zažili.
Zazvonil zvonec a príbehu je koniec.