Moja obľúbená kniha sa volá VIANOCE S OPICOU ŠKORICOU. Kniha je o malej opičke, ktorá sa snaží pomôcť, ale nie vždy sa jej to podarí. Táto kniha má príhovor a 7 kapitol.
Hneď v prvej kapitole sa opica Škorica dozvedá od kamarátov všetko o Vianociach, darčekoch, prekvapeniach a o tom, ako ozdobiť stromček. Keďže to má byť o prekvapeniach, tak si pre nich opica Škorica prichystala také prekvapenie, že vianočné gule premenila na slizké žaby. Čo však nebolo dobré rozhodnutie a musela ich premeniť späť.
V druhej kapitole sa opica Škorica presvedčila, že z kuchyne sa lúka nerobí a ani, že mravce do bytu nepatria.
V tretej, v mojej obľúbenej sa píše o tom, ako sa Buchta prejedol. Maškrtník Paľo prezývaný Buchta cez sviatky nevedel odolať vôni koláčikov a iných dobrôt a stále niečo jedol. Buchta sa natoľko prejedol, že mu bolo veľmi zle, že sa bál, že pukne. Preto sa mu rozhodla opica Škorica pomôcť tým, že mu na brucho, od hrudníka až po pupok pričarovala velikánsky zips. Zips otvorili nad smetiakom a všetky pahltne zjedené maškrty z brucha vysypali rovno do koša. Buchtovi sa riadne uľavilo, pretože nepukol a dokonca od radosti aj sľúbil, že sa prepchávať už nikdy nebude.
V štvrtej kapitole zachránila opica Škorica darček od Maliny. Malina chystala prekvapenie rodičom. Keďže by darček nestihol uschnúť včas a Malina by ho nestihla dokončiť, tak jej opica Škorica čarami pomohla. Malina bola veľmi vďačná za to, že darček stihli včas spraviť.
Piata kapitola mala názov NAJLEPŠÍ ZEMIAKOVÝ ŠALÁT. Tak tá sa stala mojou najobľúbenejšou. Deti sa v nej rozprávajú o tom, čo kto máva na stole pri vianočnej večeri a aké zvyky kto má. A samozrejme bola aj o to, kto má aký šalát a keďže sa deti nevedeli dohodnúť, kto robí najlepší šalát, tak sa dohodli, že si tento rok jeden šalát spolu spravia. Kým deti chystali suroviny podľa receptu, zháňali ich a rozhodovali sa, ktoré zavárané uhorky tam dajú, lebo sa nevedeli dohodnúť, že ktoré budú lepšie či Emine alebo Paľove. Tak si deti odbehli, ochutnávali a dohadovali sa. Opica Škorica zatiaľ do šalátu primiešala: soľ, klinčeky, čierne korenie, štipľavú papriku, cukor, bobkový list, ríbezľový kompót, nakrájaný ananás a olúpané paradajky. Opatrne to všetko zamiešala. Keďže sa jej zdal šalát pririedky, tak tam dosypala ešte hladkú múku aj krupicu. No zdala sa jej nejaká čudná farba, tak tam pridala polievkové korenie. Aby deti neprišli nato, že tam niečo dala, tak na záver spravila ešte malé kúzlo, aby to v hrnci vyzeralo tak, ako predtým,nechcela totiž, aby si deti všimli, ako šalát zdokonalila. Vyslovila svoje čarovné zaklínadlo: ,,Eniky, buliky, trdlo, bim, láry, fáry,modrý dym!“. A šalát vyzeral ako pred tým. Keď sa deti vrátili, ničoho si nevšimli. Poslušne sa držali receptu. Keď bol šalát hotový, deti ho chceli ísť ochutnať. No opica Škorica im to nechcela dovoliť. Povedala im, že to bude prekvapenie na Vianoce. A tak šalát rozdelila do misiek a povedala, že si má každý zobrať domov a až tam ochutnať. A deti tak aj urobili. A keď si rodiny naložili na tanier pri štedrovečernej večeri ten šalát a všetci ho začali jesť, tak už pri prvej vidličke so šalátom všetci vytrieštili oči a začali slziť a kašlať, pretože čosi tak nechutné veru ešte nikdy nikto v živote nejedol. No deti hneď vedeli, komu sa za to majú poďakovať. Pretože takýto šalát dokáže urobiť iba ich bláznivá opica Škorica. I keď mali nepríjemnú chuť v ústach i tak sa museli začať smiať, keď si predstavili, ako ich dobehla.
V šiestej kapitole, keď deti idú z bábkového predstavenia, na ktorom deti boli zo školy, tak nájdu priviazané šteniatko k lavičke v parku. Keďže je zima, tak si chcú deti zobrať psíka domov a tak ho zachrániť, ale uvedomia si, že psík do panelového bytu nesie. Deti pozerali na tie smutné očká, ktoré šteniatko malo. A tak rozmýšľali, ako to vyriešiť. Zrazu si Malina uvedomila, že ich byt je väčší. Dokonca aj jej ocko raz uvažoval nad psíkom a tak dostala nápad, že ho skúsi domov doniesť, ako vianočný darček. Opica Škorica pričarovala psíkovi krásnu veľkú mašľu s menom Miláčik, ktorú psíkovi uviazali. A Malina ho tak zobrala domov a s malou dušičkou ho predstavila rodičom ako vianočný darček. Povedala, že sa volá Miláčik. Mamina z toho nebola veľmi natešená, ale nakoniec ani ona neodolala Miláčikovim očkám. A tak šteniatko malo nový domov.
V poslednej, siedmej kapitole sa oslavoval Silvester, koniec starého a začiatok nového roka. Všetci kamaráti spolu s rodinami aj s opicou Škoricou spolu oslavovali tento krásny sviatok. Pozorovali spolu ohňostroj a upokojovali psíka Miláčika, ktorý sa ohňostroja veľmi bál. Opica Škorica sa preto rozhodla, že ten hlučný ohňostroj trošku začaruje, aby sa Miláčik už nebál. A tak zamávala labkami a zašepkala svoje kúzlo. Odrazu nastalo všade ticho a na oblohe namiesto ohňostroja strielali farebné kvetinky, ktoré pomaly padali na zem. Psík sa prestal triasť a všetci navôkol sa čudovali, čo sa stalo. Len kamaráti opice Škorice vedeli, že za tým budú opäť jej kúzla. Potom sa s deťmi opica Škorica rozlúčila, lebo bol už čas, vrátiť sa späť na poličku do knižky.
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, lebo ma bavilo každý deň čítať čo zase vyviedla. Čítala som už aj inú knihu o opici Škorici a tak som vedela, že to bude isto zábava čítať túto knihu. Moje predstavy kniha splnila, lebo opica Škorica opäť vystrájala svoje šibalstvá. Už teraz sa teším na jej pokračovanie.
Zaujal ma aj krásny obal knihy a krásne ilustrácie v nej. Odporúčam ju preto, lebo je vtipná a zábavná. Je pre každého, kto sa chce dobre zabaviť.