Preskočiť na obsah

Červené zrkadlo

    Izabela Ďurčanová – Červené zrkadlo

    Za krásnou lúkou, v malej dedinke, žila jedna rodina. Nebola ani bohatá, ani chudobná. Nuž jedného dňa, sa rodinka vybrala na trh. Každý rok býva v dedine malý trh, kde ľudia predávajú obyčajné veci. Všeličo sa tam našlo, ale predsa tam bolo aj niečo výnimočné. Bolo to červené čarovné zrkadlo. Laure sa zrkadlo zapáčilo. Chcela ho vymeniť za celkom obyčajnú knihu. Knihu Tri červené ruže. Kniha mala pre Lauru veľký význam, lebo jej ju darovala jej maminka keď bola ešte malá. Zrkadlo predávala starena z kraja dediny. Laura sa spýtala stareny či jej ho vymení za celkom obyčajnú knihu. Ale zrkadlo za tak celkom obyčajnú knihu sa starene neoplatí. Starena Laure začala hovoriť: „Toto zrkadlo nie je ledajaké. Splní ti tri želania“. Laura vždy túžila mať vlastnú knižnicu, ale skrine, stoličky, knihy – to sa do jej malej izbičky nezmestí. Laura starene povedala po čom túži. Starena vedela, že Laura si nakoniec zrkadlo vezme. A tak sa aj stalo. Keď rodinka prišla domov, tak Laura si nové zrkadlo položila do izby na nočný stolík. Ale to nik netušil. Zrkadlo slúžilo nato, aby prehovorilo Lauru vydať sa za princa Mateja. Starena netušila, že Laura má len 16 rokov a na vydaj je moc mladá. Keď bol čas ísť spať, zrkadlo sa Laure prihovorilo. „Laura, Laura – som čarovné červené zrkadlo. Splním ti tri želania“. Laura túžila po svojej knižnici, no vedela, že to nebude možné a preto sa prihovorila zrkadlu: „zrkadlo, zrkadlo – vravel si tri želania?“. Zrkadlo odpovie: „áno“. Tak moje želanie je vydať sa za mladého a pekné princa. Starena vedela, že sa jej bude páčiť princ Matej a bola natešená, že tým princom bude práve jej syn. Zrkadlo Laure odpovedá: „ áno moja pani. Nájdem ti princa, ktorý bude bohatý a pekný“. Laura sa potešila, že bude bývať v paláci a bude si môcť splniť svoj sen s veľkou knižnicou, obrovskou izbou a krásnou záhradou. Starena bola taká šťastná, že od radosti rozbila svoje zrkadlo, ktoré jej dávalo správy. No asi nie na dlho. Princ Matej túžil po mladej a peknej dievčine a preto usporiadal bál. Samozrejme pozval aj Laura. Laura si už plánovala čo si oblečie. Nakoniec si vybrala snehobiele šaty a do vlasov čelenku z červených ruží. Bál sa už čoskoro začal. Na bále bolo veľa krásnych a mladých dievčat, no Matejovi najviac padla do oka Laura. Počas celého večera nemohol z nej spustiť oči a Laura cítila to isté. Čas plynul a onedlho sa plánovala ich spoločná svadba. Matej a Laura spolu žili v zámku, ktorý síce nebol taký obrovský ale Laura tam mala svoju vytúženú knižnicu. Dni trávili vo svojej obrovskej záhrade plnej červených ruží. Laurini rodičia boli šťastní, že ich malé dievčatko našla tu pravú lásku. Matej a Laura žili spolu až do smrti.