redstavte si školu, kde sa neučia len deti, ale aj škriatkovia! A nie hocijakí! V škole Elvíry Múdrej je toľko zvláštnych bytostí, že by som tam chcela chodiť aj ja. Najviac sa mi páčil škriatok Nototo – je to písmenkový škriatok, a keďže milujem knihy, hneď som si ho obľúbila. Potom je tu Jajka, ktorá nájde aj ihlu v kope sena, a Hophop, ktorý stále skacká. No škriatkovia sa musia popasovať s niečím oveľa desivejším – strachom! V príbehu sa učia, že strach nás niekedy klame a že odvaha neznamená, že sa nebojíme, ale že sa nevzdáme. Boli tam chvíle, pri ktorých mi naskočila husia koža, ale aj také, kde som sa nahlas smiala. Najviac sa mi páčilo, ako škriatkovia zistili, že strach má naozaj veľké oči, ale keď sa mu postavia, zrazu už nie je taký hrozivý. Kniha bola zábavná, napínavá a trošku strašidelná, presne taká, aké mám rada. A najlepšie na nej bolo, že mi pomohla pochopiť, že strach nie je vždy taký veľký, ako sa zdá.
