Knihu My deti zo stanice ZOO od Christiane F. som si vybrala, pretože som o nej veľa počula a
vedela som, že je to skutočný príbeh o dievčati, ktoré sa dostalo do drogovej závislosti. Táto
téma ma vždy zaujímala, pretože drogy sú v dnešnej dobe stále veľký problém a chcela som
lepšie pochopiť, ako sa človek môže ocitnúť v takejto situácii. Zároveň som chcela vedieť, aké
dôsledky to so sebou prináša, a či sa z toho dá vôbec dostať. Kniha rozpráva príbeh Christiane,
ktorá vyrastala v Berlíne v 70. rokoch. Najprv bola obyčajné dievča, ktoré malo normálny život,
ale chcelo zapadnúť medzi ostatných. Spoznala partiu, s ktorou začala chodiť do klubov, a
postupne začala experimentovať s drogami. Najprv to bola len marihuana, potom LSD a
nakoniec heroín, ktorý ju úplne pohltil. Najhoršie na tom bolo, že si najskôr myslela, že to má
pod kontrolou, no nakoniec to išlo úplne dolu vodou. Kvôli drogám postupne stratila všetko –
rodinu, školu aj samu seba. Aby si mohla kupovať heroín, začala sa živiť prostitúciou, čo bolo
pre mňa asi najšokujúcejšie. Nechápala som, ako sa človek môže dostať do takého bodu, že mu
už na ničom inom nezáleží, len na ďalšej dávke. Čo ma na tejto knihe najviac zasiahlo, bolo to,
aká je surová a úprimná. Nie sú tam žiadne prikrášlené časti, nič nie je napísané tak, aby to
vyzeralo menej hrozne. Práve naopak – všetko je opísané tak realisticky, že som si veľakrát
musela dať pauzu, lebo to bolo dosť ťažké čítanie. Ukazuje, ako sa človek môže veľmi rýchlo
dostať na úplne zlé miesto v živote, a že niekedy stačí len pár zlých rozhodnutí. Po prečítaní som
si uvedomila, že ľudí, ktorí sú závislí, netreba hneď odsudzovať. Každý z nich má svoj príbeh a
väčšinou sa do toho dostali kvôli problémom, ktoré mali doma alebo v živote celkovo. Zároveň
ma kniha varovala pred tým, ako môže aj malá zvedavosť skončiť úplnou katastrofou. Myslím si,
že by si ju mal prečítať každý tínedžer, lebo je to varovanie, ktoré ti žiadny učiteľ alebo rodič
takto surovo nepovie. Nie je to ľahké čítanie, ale práve preto je také dôležité. Po dočítaní som
mala pocit, že si oveľa viac vážim to, čo mám, a že niektoré veci v živote by sa nemali brať ako
samozrejmosť.
