Hlavná postava, pseudonymicky prezývaná „RSI“, je mladým osemnásťročným človekom, ktorý bol postihnutý neľahkým osudom. Takmer od narodenia prežíval svoj život v detských domovoch, keďže obidvaja jeho rodičia bohužiaľ zomreli, aj preto ho postavy oslovovali „Sirota“ (v nemeckom jazyku pôvodne zdrobnenina slova sirota „Waischen“). Autorove rozhodnutie umiestniť hlavnú postavu a vôbec dej do Berlína, konkrétne na prielom štvrti Friedrichshain-Kreuzberg, je človeku (s len základnými znalosťami nemeckého podsvetia) hneď jasné. Obidve štvrte reprezentujú chudobu a úpadok moderného sveta. Je to o „svete“, kde človek nejde s dobou, nejde ani doba s ním. V tomto svete sú čiary medzi chudobou a inými triedami rozmazané.
Dielo zaujme svojim netradičným názvom a prekvapivo modernou tematikou. Dôležité je poznamenať to, že dielo nevyšlo v knižnej forme, len v internetovej forme v nemeckom jazyku, neskôr preloženom do anglického jazyka. Dielo zachytáva obdobie „zálohovania“ v Nemeckej republike, kde táto „tradícia“ má dlhšie korene, než na Slovensku, kde táto možnosť existuje len od 2020. Pre bežných ľudí je zálohovanie plechoviek brané ako samozrejmosť, no ľuďom na okraji spoločnosti poskytuje možnosť ľahšieho zárobku peňazí.
Spomínaný „trend“ zálohovania autor využil vynikajúco – pre bežného človeka, nepovšimnuteľná, bežná aktivita – samozrejmosť. Lenže pre ľudí ako je „RSI“, je táto samozrejmosť skôr nutnosťou na prežitie.
Čitateľ by však nečakal, že z takejto činnosti môže hlavná postava nielenže prežiť, ale aj vybudovať celú firmu – zvanú zálohovacie impérium (v pôvodnom nemeckom jazyku známe ako „Pfandimperium“).
Krajina odohrávania zohrala veľkú úlohu, nielen v maličkých detailoch diela, ale aj v diele ako takom. Na príklad, hlavnej postave patrilo auto nemeckej značky Volkswagen Touran, no dlhými rokmi neudržiavania bohužiaľ zostalo v žalostnom, zhrdzavenom stave.
Autor bol pravdepodobne inšpirovaný kultovým seriálom Simpsonovci, kde v jednej časti sa podarí bývalému miliardárovi opätovne vybudovať svoju firmu a získať naspäť jeho majetky. Postava podobne začínala „plechovkami“, nie však ich zálohovaním a predajom.
Pravdepodobne kvôli problémami s autorskými právami, v diele sa supermarket s „fľaškomatmi“ nenazýva „Kaufland“, ale „Mein Kauf“, v preklade „Môj nákup“. Pravdepodobne odkazuje na extrémistickú knihu s veľmi podobným názvom, avšak v tomto diele je neskôr objasnené, že ideológie a politické presvedčenia autora vôbec nesúvisia so spomínanou knihou.
Hlavná postava neskôr v diele zakladá spomínané impérium. Ako z názvu diela vyplýva, spomínané impérium sa venuje najmä obchodovaniu s meďou a jej rôznymi derivátmi. V diele je zobrazený hierarchicky obchod s meďou ako isté „vylepšenie“ oproti zálohovaniu plechoviek. Autor poukazuje na to, že jestvuje jeden hlavný dôvod: dostupnosť medi vo väčších množstvách – avšak nelegálne.
Autor zobrazuje aj základ ľudskosti ako takej – spolupatričnosť. Hlavnej postave sa podarilo nájsť ľudí s rovnako neľahkým osudom, kde každý človek využil svoje znalosti, o ktorých možno ani nevedel. Osobne považujem postavu „RSI“ ako človeka, ktorý mal nadanie na vedenie ľudí, pretože zorganizovať takúto masu ľudí dokáže len málokto. Ľudí „z ulice“ premenil na svojich zamestnancov: účtovníkov, managerov, obchodných zástupcov, pracovníkov, údržbárov a pod. V diele si našiel aj svoju priateľku, na ktorú autor odkazoval s rovnako pseudonymickou prezývkou „L“.
Prichádza tu do úvahy ďalší dôvod, prečo toto dielo veľmi obľubujem. Poukazuje na to, že každý človek má svoje nadanie – či už skryté alebo nie, a je len na nás (ako spoločnosti alebo na tom človeku) to objaviť. Častokrát si všímam ako ľudia tvrdia, že nič nevedia, že nemajú žiadne nadanie a podobné reči; no častokrát sú takéto dary v ľuďoch skryté.
