Eric Arthur Blair, známejší pod pseudonymom George Orwell, opisuje svet, ktorý čitateľa fascinuje, desí a najmä varuje pred dôsledkami totalitnej moci a jej manipuláciou. Hoci kniha vyšla v roku 1949, jej odkaz je nadčasový a vyjadruje autorove obavy z vývoja sveta v dvadsiatom storočí. V dnešnej dobe sa môžeme len domnievať, či Orwellov obraz budúcnosti bol varovaním alebo proroctvom.
„Vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila.“ Takýto je podľa autora svet, ktorý sa odohráva v roku 1984. Sloboda, súkromie, ba aj individuálne myslenie sa dostali pod kontrolu všadeprítomných kamier a propagandy. Je to práve vládnuca strana, ktorá kontroluje a monitoruje krok všetkého, čo sa hýbe. Nejde však len o technickú stránku, ale aj psychologickú – jazyk (newspeak), prekrúcanie histórie a vštepovanie slepej oddanosti.
Majstrovstvo diela môžeme vidieť v opise dennodenného života jednotlivca. Postavy čelia obrovskej dileme. Je lepšie žiť v nevedomosti a prispôsobiť sa, alebo riskovať vlastnú existenciu v snahe o pravdu? Strach a lož sa stali súčasťou bežného života, preto geniálne prepracovaná lož sa stáva akceptovateľnou a nahrádza pravdu. Arthur Blair naznačuje, že ak niekto chce a dokáže zmeniť minulosť, môže ovládnuť budúcnosť. Nemožno nespomenúť citát Georga Santayana: „Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“
Znaky fiktívneho sveta v knihe 1984 môžeme vnímať aj v súčasnosti, v dobe digitálnej. Sledujú nás algoritmy, informácie sa dajú ľahko manipulovať a pravda sa relativizuje v závislosti od ideológie. V tomto, na pohľad boji s veternými mlynmi, sa dokážeme ubrániť len jediným – vzdelaním. Bez kritického myslenia a poznania histórie budeme len otrokmi systému, ktorým sa otroctvo bude javiť ako sloboda, vojna ako mier a nevedomosť ako sila.
