Zaklínač 1: Posledné želanie – kniha na čítanie
Keď som si vyberal knihu na čítanie, voľba padla na Zaklínača 1: Posledné želanie od Andrzeja Sapkowského. Dôvod bol jednoduchý – Strávil som skoro 200 hodín hraním adaptovaného príbehu Geralta z Rivie a chcel som vedieť, ako vyzerá pôvodný príbeh, z ktorého hry, a neskôr aj seriály, čerpali. Preto som sa rozhodol prečítať túto knihu.
Na knihe ma bavilo najmä to, že ide o zbierku vzájomne prepojených príbehov, o ktorých som už niečo vedel, vďaka príbehu hry a seriálu. Každý príbeh prináša nový pohľad na rôzne rozprávkové motívy, ale v temnejšom a dospelejšom spracovaní. V každej kapitole sa strieda príbeh z Geraltovej minulosti a jeho súčasného pobytu v chráme Melitele. V chráme sa Geralt zotavuje zo zranenia pod dohľadom svojej starej priateľky Nenneke, veľkňažky. Nenneke sa ho snaží presvedčiť, aby sedel v tranze, pretože cíti, že s ním niečo nie je v poriadku. Geralt to odmieta, pretože Iola, ktorá by mala viesť tranz, je jasnovidka a Geralt nechce poznať svoju budúcnosť.
Kniha obsahuje príbehy, ako napríklad ten o strige, v ktorom Geralt čelí zakliatej princeznej, alebo Menšie zlo, kde sa musí rozhodnúť, či zabije zakliatu bývalú princeznú, ktorá tvrdí, že sa iba mstí za spáchané krivdy. Príbehy majú často nečakané zvraty a ukazujú, že riešenia nie sú nikdy jednoduché, pričom moralita je vždy otázkou perspektívy.
Geralt nie je typický bojovník dobra. Zaklínač ma prinútil premýšľať o morálnych dilemách, ktoré nie sú vždy čierno-biele. Príbehy v knihe často ukazujú, že správne rozhodnutie nie je vždy jasné a že dobro a zlo môžu mať mnoho odtieňov. Geralt sa musí často rozhodovať medzi menším zlom, pričom nie je jasné, či vôbec existuje správna voľba. Tento aspekt sa mi veľmi páči a robí príbeh realistickejším a zároveň hlbším.
Štýl Andrzeja Sapkowského je plný dialógov a humoru. Postavy sú dobre napísané, najmä Geralt, ktorý je cynický, ale zároveň má svoje zásady. Rozhovory medzi postavami pôsobia prirodzene a kniha sa číta rýchlo. Môj jediný problém je , že si nie vždy dokážem úplne predstaviť ako postavy vyzerajú, čo je čiastočne spôsobené aj tým, že sa používajú slová, ktoré už nie sú bežne v každodennom jazyku.
Celkovo som si čítanie veľmi užil. Kniha ma nielen zabavila, ale aj prinútila zamyslieť sa nad tým, čo znamená byť hrdinom vo svete, kde hranica medzi dobrom a zlom je nejasná. Pri čítaní som často myslel na Geralta z hier a na to, ako mi príbehy z knihy pripomínali hranie tejto úžasnej hry – atmosféru sveta plného príšer, ľudských aj neľudských, intríg a rozhodovania o osude rôznych ľudí a monštier, ako aj ironický humor hlavného hrdinu.
Už teraz viem, že pri Zaklínačovi neostanem len pri prvej knihe a určite budem pokračovať v čítaní tejto série.
