Dva roky prázdnin Julesa Verna je jeden z najznámejších dobrodružných románov všetkých čias. Patrí do cyklu „Podivuhodné cesty“ a je zaradený medzi robinsonády. Žánrovo ho radíme k dobrodružnej tematike.
Hlavnými hrdinami románu sú chlapci vo veku od osem do pätnásť rokov: Gordon, Briant, Doniphan, Moko – plavčík (černoch), Baxter, Cross, Webb, Service, Wilcox, Jakub – Briantov brat, Garnett, Jenkins, Dole, Costar, Iverson a psík Phann. Pätnásť chlapcov, z ktorých najmladšiemu bolo osem a najstaršiemu pätnásť rokov, sa počas prázdnin vydali na plavbu. Chceli oboplávať brehy Nového Zélandu, ale pri nešťastných okolnostiach túto chlapčenskú posádku búrka zahnala k opustenému ostrovu. Stroskotanie a úplne nepriaznivé podmienky postavili chlapcov zoči-voči prekážkam. Chlapci – chovanci Chairmanovho penzionátu si naplánovali svoje dvojmesačné prázdniny, ale ich stotonová jachta Skuner chrt sa ocitla na rozbúrenom mori, a to ich vyhodilo na neznámom ostrove. Aj keď boli deti, odvážne sa postavili ťažkostiam. Objavili jaskyňu francúzskeho stroskotanca, tam si preniesli veci z vraku lode a museli sa prispôsobiť novým podmienkam. Na ostrove, vlastne, žili dvadsať mesiacov – skoro ako Robinson. Podnikli výskumné výpravy, poľovali, aby získali obživu, chceli sa prezvedieť, či bude možnosť na ich záchranu.
„- Čo robiť?- ozval sa v tom Doniphan.
– Všetko možné, aby sme sa s božou pomocou zachránili! – odpovedal Briant.
A povedal to tento mladý chlapec vo chvíli, keď by hádam aj najenergetickejší muž bol stratil všetku nádej!“ (str. 7)
Takmer po dvoch rokoch sa všetko šťastne skončilo. Vyviazli z nebezpečnej situácie vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a odhodlaniu vydržať v ťažkých skúškach. Takže pri návrate po dlhom čase sú z malých chlapcov chlapci veľkí a veľkých takmer muži.
„Bez niekoľkých dní už celé dva roky uplynuli odvtedy, ako pätnástich chovancov penzionátu Chairman odvliekla búrka tisíc osemsto francúzskych míľ od Nového Zélandu.
Nemožno opísať radosť rodín, ktorým sa vrátili ich synovia – tí synovia, o ktorých sa nazdali, že ich pohltilo Tichomorie. Nechýbal ani jeden z nich, boli tu všetci, ako ich odvliekla búrka až ku končinám Južnej Ameriky. V okamihu sa po celom meste rozšírila správa, že Graftom priviezol domov mladých stroskotancov. Všetko obyvateľstvo sa zhŕklo do prístavu a volalo im na slávu, keď padli do náručia svojich rodičov.“ (str. 288)
Prežili nielen nebezpečie mora, ale aj zákerných ľudí, zločincov Walstonovej bandy. Tí boli nemilosrdní voči osadníkom, ktorých našli na ostrovoch. Chlapci s nimi zápasili, hrdinsky sa ubránili. Ku kladným hrdinom parí aj Evans a Kata. Forbes patril pôvodne k nepriateľskej bande, ale svedomie ho prinútilo dať sa na stranu chlapcov. Po zranení zahynul.
S použitím pôvodných francúzskych xylografií (drevorytu) ilustroval Ondrej Máriássy. Kresby výborne dopĺňajú a spresňujú text.
Kniha sa mi veľmi dobre čítala, o napätie nie je núdza. Sledujeme dianie tak, ako Baxter (jeden z hrdinov) písal denník – takmer z hodiny na hodinu. Je až neuveriteľné, že Jules Verne napísal túto knihu ešte v druhej polovici 19. storočia. Myslím, že aj v tomto pretechnizovanom svete si príbeh nájde svojich čitateľov. Klasika stále žije!
