Vybrala som si drámu Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva, pretože ma zaujala jej silná myšlienka a dramatický príbeh. Dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny, čo je pre mňa veľmi zaujímavé obdobie. Hra opisuje desať ľudí, ktorí sú zajatí a musia sa rozhodnúť, kto z nich zomrie, aby ostatní prežili. Tento príbeh ma prinútil zamyslieť sa nad tým, aké ťažké rozhodnutia museli ľudia v minulosti robiť a aký dopad mohli mať na ich životy aj na životy ostatných.
Po prečítaní som si uvedomila, že každý človek reaguje na nebezpečenstvo inak. Niektorí prejavia odvahu, iní sa boja a myslia len na seba. Autor výborne ukázal rôzne ľudské povahy a ich správanie v ťažkých chvíľach. To ma donútilo rozmýšľať, ako by som sa ja sama zachovala v takejto situácii. Mohla by som zostať verná svojim hodnotám, alebo by strach ovplyvnil moje rozhodnutia? To je otázka, na ktorú sa nedá ľahko odpovedať.
Páčilo sa mi aj to, ako je hra napísaná. Má rýchle dialógy a veľa napätia, takže ma čítanie bavilo a udržalo moju pozornosť. Autor výborne využíva dynamiku medzi postavami a neustále vyvoláva otázky o ich charaktere. Symbol kohúta v názve má hlboký význam – predstavuje nádej, ale aj smrť. Toto spojenie mi prišlo veľmi silné a premyslené, čím hra získava ešte väčšiu hĺbku.
Táto dráma mi priniesla veľa nových myšlienok o morálke a ľudskom správaní. Pomohla mi lepšie pochopiť, aké dôležité sú naše rozhodnutia a aký môžu mať vplyv na budúcnosť. Ukázala mi, že v ťažkých chvíľach sa ukáže pravý charakter človeka. Myslím si, že je to kniha, ktorá stojí za prečítanie, lebo jej téma je stále aktuálna a núti človeka zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami a hranicami, ktoré je ochotný prekročiť.
