Na farme Pánov, ktorú vlastní pán Jones, sa zvieratá rozhodnú vzbúriť proti jeho krutovláde. Inšpiráciu nachádzajú v slovách múdreho kanca Starého Majora, ktorý ich nabáda k revolúcii a učí ich hymnu „Zvery Anglicka“. Po jeho smrti prasiatka Napoleon a Snehuliak vedú povstanie, vyženú Jonesa a premenujú miesto na Zvieraciu farmu. Zvieratá si stanovia nové pravidlá, známe ako Sedem prikázaní animalizmu, pričom najdôležitejšie znie: „Všetky zvieratá sú si rovné.“
Čoskoro sa však medzi Napoleonom a Snehuliakom objavia spory. Snehuliak chce zlepšiť farmu inováciami, ako je veterný mlyn, zatiaľ čo Napoleon vidí v ňom hrozbu. Keď Snehuliak predstaví svoj plán, Napoleon ho vyženie pomocou vycvičených psov a preberie absolútnu moc. Od tej chvíle sa farma mení na totalitný režim – Napoleon vládne tvrdou rukou, využíva propagandu prasaťa Kvičiaka a vytvára atmosféru strachu.
Zvieratá sú čoraz viac vykorisťované – pracujú do úmoru, hladujú, zatiaľ čo Napoleon a ostatné prasiatka si užívajú luxus. Napoleon dokonca začne obchodovať s ľuďmi, hoci predtým tvrdil, že sú nepriatelia. Každý, kto sa odváži oponovať, je popravený. Medzitým sa Sedem prikázaní postupne mení, aby vyhovovalo Napoleonovej diktatúre, až nakoniec ostáva len jedno: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie než iné.“
V závere knihy prasiatka úplne strácajú svoju pôvodnú podobu – chodia po dvoch nohách, nosia oblečenie a hodujú s ľuďmi. Keď sa ostatné zvieratá dívajú cez okno na ich hostinu, s hrôzou si uvedomia, že už nedokážu rozoznať, kto je človek a kto prasa.
Orwell vo svojom alegorickom románe majstrovsky vykresľuje, ako sa revolučné ideály môžu zvrhnúť na tyraniu. „Zvieracia farma“ je ostrou kritikou totalitných režimov, najmä Stalinovej vlády v Sovietskom zväze, a ukazuje, ako moc a korupcia dokážu premeniť osloboditeľov na nových utláčateľov.
