Kniha začína opisom autorovho detstva, konkrétne jeho začiatkov v kreslení, ktoré však v ňom už po prvých dvoch kresbách potlačili dospelí. Hovorili mu, aby sa radšej venoval zemepisu, dejepisu, matematike a gramatike. Tieto predmety vraj bude viac v živote potrebovať ako kreslenie.
Ďalej už rozpráva o zážitkoch zo svojej havárie na Sahare. Prišiel k nemu malý chlapček (pilot ho pomenoval malý princ), s prosbou, aby mu nakreslil barančeka. Pilot mu síce tvrdil, že nevie kresliť, ale chlapček trval na svojom. Pilot teda skúsil nakresliť niekoľko kresieb, ale ani jedna sa chlapčekovi nepáčila. Jeden baranček bol chorý, druhý príliš starý. Pilot sa však vynašiel. Nakreslil debničku a vyhlásil: „To je debnička. A tvoj baranček je vnútri.“ Toto malého princa uspokojilo.
Malý princ sa často na niečo vypytoval a pýtal sa dovtedy, kým mu niekto na jeho otázku neodpovedal.
Malý princ začal pilotovi rozprávať o svojej planétke B612, z ktorej odišiel. Pilot sa postupne dozvedal všetko o planétke B612 a o odchode malého princa z nej. Dozvedel sa, načo malý princ potrebuje barančeka. Potrebuje ho na to, aby požieral klíčky baobabov, ktoré vyrastajú na planétke malého princa. Doteraz ich malý princ musel každý deň vytrhávať, ale teraz bude mať pomocníka, ktorý mu pomôže. Ďalej sa pilot dozvedel o ruži, ktorú malý princ pestoval a chránil, aj keď bola kvetina veľmi pyšná a myslela si, že je jediná svojho druhu vo vesmíre. Pilot sa dozvedel aj o troch maličkých sopkách na planétke malého princa, ktoré musel každý deň čistiť. Malý princ čistil aj jednu vyhasnutú sopku, ale vždy si vravel: „Čo keby náhodou…“ Ďalej malý princ rozprával pilotovi o svojej ceste z planétky. Navštívil 7 planét.
kniha bola velmi super.