Kniha Živý bič od Mila Urbana na mňa zapôsobila hlavne svojou vážnou témou a silným opisom života na slovenskej dedine počas prvej svetovej vojny. Autor veľmi realisticky ukazuje, ako vojna ovplyvnila obyčajných ľudí – nie len vojakov, ale aj ženy, deti a starcov, ktorí ostali doma. Všetci žili v strachu, neistote a bolesti, a postupne prichádzali o vieru, spravodlivosť aj ľudskosť.
Najviac ma zaujalo, ako autor vykreslil rôzne postavy – každá z nich mala svoj vlastný osud, no všetky boli nejakým spôsobom zničené vojnou. Niektorí sa snažili bojovať, iní len prežívať. Napríklad mladý Adam Hlavaj, ktorý sa mení zo skromného dedinčana na človeka plného hnevu, mi zostal v pamäti asi najviac. Jeho príbeh ukazuje, ako veľmi dokáže vojna zmeniť človeka.
Štýl písania je trochu ťažší, používa sa tam starší jazyk a veľa opisov, ale myslím si, že to k príbehu pasuje. Dodáva to celej knihe vážnosť a hlbší význam. Kniha vo mne zanechala silný dojem, pretože neukazuje vojnu ako hrdinstvo, ale ako tragédiu a obrovské utrpenie. Myslím si, že Živý bič by si mal prečítať každý, kto chce lepšie pochopiť, čo vojna naozaj znamená – nie len z pohľadu dejepisu, ale najmä z pohľadu obyčajných ľudí.
