Názov „Exit“ vo mne spustil alarm. Niečo ako: útek? únik? smrť? záchrana? A k tomu keď som sa dozvedela, že je to o tínedžerke, ktorá rieši sociálne siete a svoju realitu cez obrazovku – no tak to som bola predaná. Koľkokrát denne si prajem stlačiť „exit“ z vlastnej hlavy? Trochu príliš často.
Zaujímavá časť, ktorá ma trafila: „Online som bola silná, ostrá a sebavedomá. V skutočnosti som sa bála objednať si kávu bez toho, aby som si tri minúty v hlave neskúšala vetu ‘latte so sójovým, prosím’.“ Bolo to smiešne a zároveň smutné. Tak strašne reálne. Ukázalo mi to tú obrovskú priepasť medzi tým, ako pôsobíme na internete a čo cítime vo vnútri. A že nie je hanba mať strach – aj keď si online queen. Toto bola kniha, ktorú by mali dať povinne čítať na stredných školách. Nie preto, že je dokonalá, ale preto, že rozpráva o veciach, ktoré dnes žijeme všetci – len sa o nich bojíme rozprávať nahlas. Úzkosti, tlak na výkon, porovnávanie, falošné ilúzie o šťastí. Bolo to jemné aj tvrdé zároveň. Cítila som, že nie som sama. A že aj keď niekedy chcem stlačiť „exit“, niekedy stačí len „refresh“.
