„Ežo Vlkolinský“ je epická báseň od Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá rozpráva príbeh o konflikte medzi zemianstvom a sedliactvom na konci 19. storočia. Hlavným hrdinom je Ežo, syn zemana Beňa Vlkolinského, ktorý po smrti svojho otca žije v pokojnej domácnosti so svojou matkou Esterou.
Jedného dňa, počas mája, sa Ežo rozhodne postaviť máj, ktorý je symbolom lásky, pred dom Žofky Bockovej, sedliackej dievčiny, do ktorej je zamilovaný. Jeho matka Estera s tým nesúhlasí, pretože nechce, aby si Ežo vzal sedliacku dievčinu, a tvrdí, že Žofku si za ženu nemôže vziať. Keď Ežo odmietne matkinu voľbu nevesty a chce byť so Žofkou, je z domu vyhnaný.
Ežo hľadá pomoc u svojho strýka Eliáša, ktorý ho síce prijme do svojho domu, ale len z vypočítavosti. Eliáš chce, aby Ežo oženil so Žofkou, len aby sa pomstil Esteri. Celý dej básne ukazuje, že sedliacka láska a pravé hodnoty sú silnejšie ako zemianske predsudky a spoločenské postavenie.
Po mnohých rokoch sa Estera zmieruje so synom a jeho ženou, Žofkou, najprv prostredníctvom ich syna Benka. Žofka sa ukáže byť dobrou gazdinou, a spolu s Ežom sa stanú úspešnými hospodármi, čím ukazujú, že láska, poctivá práca a skutočné hodnoty sú kľúčom k šťastnému životu.