Kniha Malý princ je jedna z tých, ktoré na prvý pohľad pôsobia ako rozprávka pre deti, ale v skutočnosti v sebe ukrýva veľa dôležitých životných myšlienok. Rozprávačom je pilot, ktorý havaroval v púšti, kde stretne zvláštneho chlapca – Malého princa. Ten mu postupne porozpráva svoj príbeh, ako putoval z planéty na planétu a stretával rôznych dospelých, z ktorých každý predstavoval iný typ správania – napríklad kráľa, ktorý chcel stále rozkazovať, domýšľavca, ktorý chcel byť obdivovaný, alebo biznismena, ktorý stále len počítal hviezdy, akoby mu patrili.
Najviac ma oslovil vzťah Malého princa k jeho ruži, ktorú nechal doma na svojej planéte. Aj keď ho niekedy hnevala, uvedomil si, že ju má rád, pretože je jedinečná – je jeho. Ešte silnejší bol pre mňa moment, keď stretol líšku. Tá ho naučila, že vytvoriť si vzťah s niekým znamená „skrotiť ho“ – starať sa oňho, byť zodpovedný a vďaka tomu sa ten druhý stane výnimočný. Práve v tejto časti som si uvedomial, že láska a priateľstvo nie sú samozrejmosť, ale niečo, o čo sa treba starať.
Kniha ma veľmi zaujala, pretože je jednoduchá na čítanie, ale núti človeka premýšľať. Čítala som ju síce ako povinné čítanie, ale nakoniec som bola rada, že som po nej siahla. Mnohé myšlienky mi zostali v hlave ešte dlho po dočítaní, napríklad slávna veta: „Dobre vidíme iba srdcom. To podstatné je očiam neviditeľné.“ Táto veta podľa mňa krásne vystihuje to, že v dnešnom svete plnom povrchnosti a materiálnych vecí by sme sa mali viac zameriavať na vnútro, na to, čo je skutočné a úprimné.
Môj názor na knihu je veľmi pozitívny. Páči sa mi, že každý si z nej môže zobrať niečo iné. Deti možno zaujme samotný príbeh, dospelí zasa nájdu hlbší význam. Myslím si, že by si túto knihu mal prečítať každý aspoň raz za život, a ideálne viackrát – v rôznych vekoch, pretože vždy v nej človek objaví niečo nové.
