Kniha Čenkovej deti poukazuje na ťažký život detí v období medzi dvoma svetovými vojnami (v časoch mojich praprarodičov ), kedy si ľudia na živobytie zarábali veľmi ťažkou prácou. Mnohí z nich však ani prácu nemali a trpeli veľkou chudobou. Tak to bolo aj v príbehu Čenkovej deti. Vystupujú v ňom hlavné postavy – Zuzana Čenková, Evička, Paľko, Hanka a Mišo.
Ich nešťastná matka , po smrti svojho muža , je nútená predať svoje deti, aby ich ochránila pred hladom, biedou a zimou. Nechala si pri sebe iba najmenšiu dcérku Evičku. Paľka si kúpila rodina miestneho bohatého továrnika, ktorí nemali deti.
Miška a Hanku sociálny úrad poslal do cudzích rodín , kde museli ťažko pracovať . Miško sa dostal k obuvníkovi ako učeň. Hanka zas k zlému gazdovi, ktorý sa k nej veľmi nepekne správal.
Príbeh, ktorý som si prečítal, je veľmi smutný.
Nakoniec sa však príbeh skončil šťastne. Deti sa vrátili domov k ich obľúbenému jazierku. Pri ohníku si rozprávali, čo všetko zažili. Boli radi, že sú opäť všetci spolu. Bolo mi smutno z tohto príbehu. Myslím, že by si ho mali prečítať aj mnohé dnešné deti, moji spolužiaci. Myslím si to preto, lebo by sa dozvedeli, aký ťažký život mali deti v minulosti. Možno by si aj uvedomili, ako dobre sa máme my, dnešné deti. Nevieme, čo je to hlad a slovo bieda nepatrí dnes do našej slovnej zásoby. Možno aj moji kamaráti by boli
vďačnejší a možno by si vedeli vážiť svojich rodičov pre všetko, čo pre nich robia.