Láska je pre lúzrov na mňa pôsobila ako kniha, ktorá sa snaží tváriť, že jej je všetko jedno, ale pritom je v nej strašne veľa emócií. Hlavná postava Phoebe mi bola blízka hlavne tým, že nebola žiadna sladká romantická hrdinka. Bola sarkastická, miestami protivná a často mala pocit, že láska je len niečo, čo ľudí skôr zničí, než spraví šťastnými. Práve to ma na nej bavilo, lebo pôsobila reálne a nie umelo.
Veľmi sa mi páčilo, ako bola kniha napísaná. Krátke kapitoly, veľa myšlienok a taký chaotický štýl, ktorý presne sedel k tomu, ako Phoebe rozmýšľa. Mala som pocit, že čítam jej hlavu, nie len obyčajný príbeh. Páčilo sa mi aj to, že kniha rieši smútok, stratu a to, ako sa človek snaží byť „v pohode“, aj keď vnútri vôbec nie je.
Čo sa mi nepáčilo, bolo, že Phoebe bola niekedy až príliš negatívna a stále sa točila v rovnakých myšlienkach, čo ma občas trochu unavovalo. Miestami som mala pocit, že sa dej nikam neposúva. Aj tak si ale myslím, že je to dobrá kniha hlavne pre ľudí, ktorí nemajú radi presladené romániky a chcú niečo úprimnejšie a surovejšie.
