Panny som čítala hlavne preto, že je to od rovnakého autora ako Tichá pacientka, ktorá sa mi dosť páčila, takže som mala veľké očakávania. Kniha má takú temnú, akademickú atmosféru, čo ma zo začiatku fakt bavilo, hlavne prostredie univerzity a tajomná skupina dievčat okolo profesora. Pôsobilo to zvláštne, trochu creepy a mala som pocit, že sa tam stále niečo skrýva pod povrchom.
Čo sa mi páčilo, bolo napätie a ten pocit neistoty, že vlastne nevieš, komu veriť. Autora je cítiť v tom, ako sa hrá s psychológiou postáv a snaží sa ťa zmiasť. Tiež sa mi páčilo, že kniha rieši tému traumy a minulosti, ktorá sa človeku stále vracia, aj keď si myslí, že je už v pohode.
Na druhej strane mi Panny prišli slabšie než Tichá pacientka. Miestami som mala pocit, že sa dej zbytočne zamotáva a niektoré veci boli až príliš prekombinované. Hlavná postava mi nebola vždy sympatická a občas som mala problém sa do nej vžiť. Záver ma síce prekvapil, ale neudrel ma tak silno, ako som čakala.
Celkovo je to zaujímavá kniha s dobrou atmosférou, ale podľa mňa nedosahuje úroveň autorovho bestselleru. Je fajn, ale nie wow.
