Vrahovia bez tváre na mňa pôsobili ako dosť pochmúrna a vážna krimi, ktorá sa nesnaží byť extra akčná, ale skôr realistická. Dej sa točí okolo brutálnej vraždy staršieho manželského páru a vyšetrovania, ktoré vedie detektív Kurt Wallander. Páčilo sa mi, že to nebolo len o tom, kto je vrah, ale aj o atmosfére, napätí v spoločnosti a problémoch, ktoré sa riešia popri samotnom zločine.
Najviac sa mi páčilo, že Wallander nepôsobil ako dokonalý policajt. Bol unavený, robil chyby, mal chaos v osobnom živote a práve to ho robilo reálnym. Kniha má pomalšie tempo, ale mne to až tak nevadilo, lebo to sedelo k štýlu príbehu a k tej temnej nálade. Tiež sa mi páčilo, že autor riešil aj tému rasizmu a strachu z cudzincov, čo dodalo príbehu väčšiu hĺbku.
Čo sa mi nepáčilo, bolo, že niektoré pasáže boli zbytočne zdĺhavé a miestami som mala pocit, že sa dej vlečie. Niekedy som sa musela viac sústrediť, aby som sa nestratila v detailoch vyšetrovania. Celkovo je to ale dobrá, realistická krimi, ktorá nie je pre každého, ale ak má niekto rád pomalšie a vážnejšie detektívky, tak si ju vie užiť.
