Frida McFadden opäť priniesla psychologický triler, ktorý sa číta ľahko a rýchlo, no tentokrát na mňa nezapôsobil tak silno ako jej iné tituly.
Dej sa odvíja v známom prostredí „dokonalého“ domu s tajomstvami, kde nič nie je také, ako sa zdá. Zo začiatku som mala pocit, že smerovanie je jasné a dej trochu klišé, no postupne sa objavili zvraty, ktoré dokázali prekvapiť hoci niektoré z nich boli až pritiahnuté za vlasy.
Postavy sú vykreslené výrazne, ale nie vždy sympaticky. Nina pôsobí od prvých strán ako postava, ktorú je ťažké zniesť, Andrew je až nerealisticky bezchybný a Millie balansuje medzi zúfalstvom a naivitou. Ich rozhodnutia miestami vyvolávajú skôr neveriace krútenie hlavou než súcit.
Napriek tomu však kniha funguje ako oddychové čítanie. Ak hľadáte napätie, jednoduchý štýl a nečakané odhalenia, Pomocníčka vám ich poskytne. Ak však už máte za sebou viacero McFaddenových príbehov, tento vám môže pripadať slabší a menej originálny.
