Tento príbeh ma úplne vtiahol do života obyčajných ľudí na dedine. Autor veľmi plasticky vykresľuje prostredie, zvyky, tradície a každodenné radosti aj starosti dedinčanov. Pri čítaní som mala pocit, že sedím na lúke alebo pri krbe a počúvam rozhovory a príbehy obyvateľov.
Najviac sa mi páčila psychológia postáv. Každý človek má svoje slabosti, silné stránky, túžby a starosti. Postavy sú realistické – neidealizované, často sa hádajú, robia chyby, sú sebavedomé aj zmätené. Autor veľmi citlivo ukazuje konflikty medzi ľuďmi a zároveň ich vnútorné boje. Čítala som a premýšľala, ako by som sa správala ja na mieste jednotlivých postáv – kto by mi bol sympatický a kto by mi naopak lezol na nervy.
Veľmi sa mi páčilo, že kniha ukazuje život v jeho rôznych podobách – radosť, smútok, lásku, stratu, prácu a zodpovednosť. Čítanie bolo pomalé, musela som sa sústrediť na detaily a premýšľať nad motívmi, ktoré viedli postavy k ich rozhodnutiam. Po dočítaní som mala pocit, že som strávila rok na dedine spolu s hrdinami – kniha vo mne zanechala teplo, pochopenie a úctu k jednoduchému životu.