Táto kniha ma fascinovala aj desila zároveň. Predstavuje skupinu detí, ktoré zostali uväznené na ostrove bez dospelých, a postupne sa zmenili z nevinných a hravých bytostí na postavy riadené strachom a túžbou po moci. Čítala som a zároveň som sa snažila vcítiť do ich rozhodnutí – cítila som strach, zlosť, frustráciu a túžbu prežiť.
Najviac ma zasiahla psychológia postáv. Na začiatku sú deti nevinné, nadšené z nového sveta, ale postupne sa objavuje agresia a krutosť. Čítala som a myslela som na to, ako ľahko môže spoločenské prostredie a odstránenie pravidiel zmeniť človeka. Bola som šokovaná, ako rýchlo sa mení dynamika skupiny – tí, ktorí sa na začiatku zdajú byť silní a spravodliví, sa stávajú násilnými, a tí, ktorí boli tichí, sa snažia prežiť za každú cenu.
Golding veľmi realisticky ukazuje temnú stránku ľudskej povahy. Pri čítaní som sa niekedy bála a inokedy som cítila napätie, ktoré bolo takmer fyzicky hmatateľné. Kniha ma prinútila zamyslieť sa nad otázkou: je zlo vrodené alebo výsledkom prostredia? Každý konflikt, každé rozhodnutie, každá násilná scéna ma nútila analyzovať motivácie a pocity postáv.
Po dočítaní som mala pocit, že kniha je oveľa viac než len príbeh o deťoch na ostrove. Je o morálke, spoločnosti, sile skupinovej dynamiky a o ľudskej povahe. Uvedomila som si, ako dôležité je mať pravidlá, hodnoty a empatiu, pretože inak sa svet môže rýchlo zmeniť na chaos.