Knihu som si vybrala na základe odporúčania pani učiteľky, s ktorou každý piatok na hodine SJL čítame prvých desať minúť z hodiny. Vybrala som si časť z knihy ktorú som sa naučila naspamäť a budem ju recitovať na Hurbanovom pamätníku.
Kniha je o Oľge rebelke, ktorá je jedináčik a má približne trinásť rokov. Všetci si mysleli že Oľga nerobí nič iné, len sa vo dne a v noci učí, ale už vidia že občas aj ona dostane trojku. V škole bolo veselo, ale doma bolo tak divne že ani ona to nevedela opísať. Vedela že sa niečo deje len to nevedela opísať. Mala veľmi dobrého kamaráta Imra, ktorý sám mal s tým skúsenosť. Jeho rodičia boli tiež rozvedení, lebo jeho otec už nebýval s nimi ale s tou s ktorou teraz žije. Imro jej vysvetlil že ak sa dospelí rozvádzajú obyčajne sa s deťmi neradia, a Oľga to nedokázala zniesť. Doma sa chcela porozprávať s otcom no ten nevedel nájsť správne slová. Vyzval ju aby sa prešli po vonku. Prechádzky s otcom nemala v obľubách za ruku sa nevodili a držať sa popod pazuchy by bolo hlúpe. Tak išli popri sebe ako cudzí. Potom ho zastavila, už mu nebolo pomoci, musel jej odpovedať. Vysvetlil jej že si s mamou dlhšie nerozumejú. Myslela si naivná že sa jej podarí prehovoriť otca, ale nepodarilo sa jej to. Imro! Sto ráz si mal pravdu, to človek neuverí, kým sám neskúsi.
