JE PRAVDA, ŽE LAERTES JE DRUHÝM HAMLETOM?
Hamlet a Laertes sa čitateľom, ktorý iba letmo prejdú knihou, môžu zdať ako rozdielne postavy. Podľa mňa sú to však iba dve verzie toho istého človeka.
Hamlet je princ, ktorého otca pred začiatkom diela zavraždia. Hamlet z toho cíti melanchóliu, smútok a hnev – jednak na jeho matku, že iba 2 mesiace po smrti svojho manžela si vzala jeho brata Claudia a na svojho strýka, spolu so zvyškom kráľovského dvora, že príliš rýchlo sa posunuli ďalej od smrti jeho otca. Potom sa zrazu objaví duch jeho mŕtveho otca, a prezradí mu, že ho zavraždil jeho vlastný brat Claudius a odkáže Hamletovi , aby ho pomstil a na oplátku zavraždil Claudia (mimochodom, myslím si, že duch kráľa je hneď po Claudiovi druhou najzápornejšou postavou v tomto diele, pretože kto by nabádal svoje dieťa k vražde?). Hamlet okamžite súhlasí s nápadom pomsty, a z nejakého dôvodu, ktorý mne osobne doteraz nie je známy, sa začne správať akoby zošalel. Podľa mňa sa však netváril, tak ako tvrdil, ale trochu zošalel naozaj. Aj keď v niektorých dialógoch bolo vidno, že nasilu rozprával nezmyselné veci, a inokedy vedel rozprávať absolútne zrozumiteľne, v jeho monológoch si môžeme všimnúť, že je plný rozpoloženia, je vnútorne rozorvaný, a stále cíti smútok a hnev z otcovej smrti (ktoré sa iba zväčšovali). Z toho dôvodu ale prejde strašne dlhý čas, kým niečo naozaj podnikne. Namiesto toho aby už konečne pomstil svojho otca (alebo sa rozhodol, že nikoho vraždiť nejde, lebo napriek prísloviu oko za oko, zub za zub, by sa vražda hneď nemusela riešiť ďalšou vraždou) začne dumať na zmyslom života a zdržovať celý dej svojimi depresívnymi epizódami. Jediné na čo sa za celý čas odhodlá je nechať hercov zahrať hru, aby zistil, či mu duch neklamal o svojom vrahovi (tá hra ani nie je žiadnym dôkazom, keď už sme pri tom, ale chápem, že toto treba ospravedlniť v mene literatúri). Nikdy by sa na nič neodhodlal, keby sa proti nemu Claudius s Laertom nespikli, a to aj tak skončilo tak, že tam poumierali rovno všetci okrem Horatia, ktorý sa tiež chcel zabiť, ale naštastie má aspoň trochu rozumu. Vlastne pardon, nesmieme zabudnúť, že Hamlet sa predsa na niečo odhodlal, a to na zabitie Polónia, ktorý nielenže nebol človekom, ktorého Hamlet mal zabiť, ale nespravil nič zlé okrem toho, že odpočúval rozhovor Hamleta s Gertrúdou. Odpočúvať sa síce nepatrí, ale smrť je podľa mňa za to privysoká daň. Je pravda, že Hamlet si nebol istý, kto stojí za závesom, a možno dúfal, že to je Claudius, ale to nás iba vracia späť k téme zošalenia, pretože normálny človek len tak nebodne záves, keď ani nevie, kto za ním stojí.
Teraz si vezmime Laerta. Tak ako Hamlet je synom vysoko postaveného muža. Jeho sestra Ofélia (ktorá je najväčšou obeťou tohto príbehu) je vo “vzťahu” s Hamletom (ktorý jej ale po období plnom lásky zdanlivo z ničoho nič dá kopačky a pošle ju do kláštora). Zdá sa, že Laertes viedol celkom fajn život, až kým mu Hamlet len tak nezabil otca a nespôsobil smrť sestry. Keď sa o tom Laertes dozvie, chce svojho otca pomstiť, a začne sa pýtať, kto to urobil. Keď mu Claudius, ktorý teraz smúti za za svojím priateľom, oznámi, že to bol Hamlet, spolu začnú tvoriť plán, ako sa mu pomstiť. Výsledkom ich špekulovania však nebola smrť Hamleta, ale rovno celého kráľovského dvora.
Obe postavy sú synmi vysoko postavených mužov kráľovského dvora, ktorí chceli pomstiť smrť svojho otca. Veľký rozdiel je však v ich prístupoch voči pomste.
Laertes, keď počuje o smrti svojho otca, sa okamžite rozhodne, že ho chce pomstiť, a netrvá mu ani z polovice tak dlho ako Halmetovi, kým vykoná to, čo si zmyslel (aj keď mu to trochu nevyjde, keďže v procese zomrie aj on sám).
Hamlet síce hneď vyhlási, že otca pomstí, ale trvá mu celú knihu, kým nás prestane trápiť svojím dumaním o zmysle života, a naozaj niečo spraví. Predtým, než sa mu však podarí zabiť toho, koho chcel, stihne zabiť iného človeka a spôsobiť smrť ďalšieho.
Podľa môjho názoru sú Hamlet a Laertes takí istí, jediný rozdiel je v odhodlanosti a istote (a v mentálnom zdraví).
Kniha ako taká sa mi celkom páčila.