Kto je Hamlet? Ako sa pozerá na svet? Verí v lásku? Verí v porozumenie? Aké je jeho miesto v spoločnosti? Čo je spoločnosť? Aký je jeho pohľad na svet? Čo je zhnité v dánskom štáte? Čo je zhnité vo svete? Čo je svedomie? Čo je pravda? Čo je viera?V dánskom štáte po smrti kráľa sa niečo začína kaziť, Klaudius, Hamletov strýko, si sadá na trón, niečo je zvláštne, Gertrúda pije čaj, akoby starý kráľ nikdy neexistoval, a Klaudius vládne krajinám bez akéhokoľvek zármutku nad svojím zosnulým bratom. Hamlet začína veriť, že všetci okrem neho úplne zabudli na jeho otca, svojho kráľa, svojho manžela, svojho brata, a nachádza sa sám v boji za vieru, sám v nepokoji lží, stratený, zmätený, zradený, nahnevaný. Môže vedieť len to, čo vie, nevidí to, čo vidia ostatní, a musí si nájsť vlastnú cestu.
Hamlet je princ, mysliteľ, nie vždy má pravdu, nie vždy vie, ale vždy sa snaží. Možno cíti určitý zmysel pre spravodlivosť, možno ho vzrušuje dobrodružstvo, a možno necíti vôbec nič. Je tajomný v očiach kráľovstva a v očiach čitateľa nikdy neodhalí všetky svoje karty. Veriť v neho nie je chybou, nie je dokonalý a uvedomuje si, že nie je dokonalý. Vie, že by mohol byť lepší, no je tu niečo dôležitejšie, čo musí zistiť: kto zabil jeho otca, bol to naozaj Klaudius, skutočne zradil všetko, a ako môže byť jeho matka s tým zmierená?
Hamlet sa pozerá na svet, premýšľa, kráča ním, snaží sa ho cítiť, snaží sa v ňom žiť, snaží sa v ňom nájsť zmysel. Premýšľa o láske, o poznaní, o porozumení, pozná otázky, ale nepozná odpovede. Všetky tieto otázky mu pretekajú mysľou, príliš ťažké na rozlúštenie, no príliš dôležité na to, aby zostali nezodpovedané, a jeho život sa stáva nekonečným pretekom v kladení aj hľadaní odpovedí.
Trávenie času rozhovormi s inými ľuďmi ho len viac mätie, on aj tí okolo neho majú rovnaké otázky, no prichádzajú k odlišným odpovediam, a to je individualita ľudí, vždy prítomná, no nikdy úplne pochopená.
Ako čitateľ nikdy neuvidíš odpovede, ktoré si Hamlet vytvoril na svoje otázky, uvidíš len to, ako ho menia. Nikdy ho skutočne nepochopíme, len cestu, po ktorej kráča. Cíti sa osamelý, stratený, zmätený, zradený, to, čo mu kedysi prinášalo radosť, ho teraz necháva nenaplneného, a má pocit, že sa nemá s kým rozprávať. Vidíš ho, ako začína predstieraným šialenstvom a končí skutočným šialenstvom.
Svet nie je dokonalý, nikdy nebude, a možno by ani nemal byť. Hamlet sa nikdy úplne neodhalí, nedôveruje ani čitateľovi natoľko, aby mu ukázal svoju myseľ.
