Na tejto knihe sa mi páčilo,že dievča sa dokázalo „rozprávať“ s denníkom,vedela mu povedať všetko čo sa stalo,čo cítila,čo zažila.
V tomto príbehu sa mi páčilo,že dievča spozná lásku nečakane,ale zaľúbi sa bezhlavo. Tento príbeh som začala čítať keď som mala 15rokov a dodnes mám doma túto knihu. Keď som ju prvýkrát uvidela na poličke v detskej izbe nemyslela by som si,že tá kniha môže byť taká zaujímavá a náučna. Dievča z príbehu nás učí,že niekedy keď sa zaľúbime náhodne je to pre nás to najkrajšie.
Tiež mi tá kniha dala poučenie,že niekedy je dobré strániť sa od ľudí ktorí sú falošný a nepotrebujeme ich v živote. Stačí nám,že máme pri sebe jedného pravého človeka, ktorí je stále pri nás a keď to už môžno nie je človek tak by to mohol byť napríklad denník. Denníku môžme povedať všetko a nikomu to nepovie. Túto knihu som dostala od kamarátky a neľutujem,že mám takúto knihu doma.