Harry Potter a Fénixov rád je asi najdlhšia a najemocionálnejšia kniha z celej série. Je to obdobie, keď sa všetci boja Voldemorta, ale Ministerstvo mágie nechce veriť, že sa vrátil. Harry sa cíti úplne sám a nepochopený, čo je dosť smutné. Ministerstvo ho dokonca obviní z toho, že klame, a to je taká nespravodlivosť. A tá nová profesorka obrany proti čiernej mágií, Dolores Umbridgeová, je proste najhoršia postava v celej knihe. Je taká sladká a zároveň taká krutá. Jej pravidlá a jej metódy sú desivé. Ale aj napriek tomu všetkému, Harry nezostáva sám. Vytvorí si tajnú skupinu, Dumbledorovu armádu, aby sa spolu s priateľmi učili obrane proti čiernej mágií. To je taký skvelý nápad, ako sa brániť, keď im nikto neverí. A tí noví študenti, ako Luna Lovegoodová, sú takí zaujímaví. Luna je taká iná, ale zároveň taká múdra a vtipná. Páči sa mi jej pohľad na svet. A ten vzťah medzi Harrym a Umbridgeovou je taký neustály boj. Najviac ma dojalo, keď Harry videl v tej svojej vízii Siriusa v nebezpečenstve a išiel ho zachrániť, aj keď vedel, že je to pasca. A potom ten boj v Oddelení záhad, to bolo neuveriteľné. A Sirius zomrie. To je taká obrovská strata pre Harryho. Je to moment, kedy si uvedomí, že už nemá nikoho z rodiny, kto by ho chránil. A Dumbledore mu potom vysvetlí všetko o proroctve a o tom, prečo ho Voldemort chce zabiť. To je taký dôležitý moment pre pochopenie celého príbehu. Táto kniha je plná smútku, hnevu, ale aj nádeje a priateľstva. Ukazuje, aké dôležité je bojovať za to, čomu veríme, aj keď je to ťažké.
