Príbeh farebného strašidielka sa začína ranným prebudením. Cíti sa zmätene. Jeho pocity sú neusporiadané. Farebné strašidielko má žltú, modrú, červenú, čiernu a zelenú farbu. Nevie prísť na to, prečo to tak je. Do príbehu vstupuje dievčatko. Povie strašidielku, že jeho pocity sú rozhádzané a pomotané. Navrhne mu pomoc. Strašidielko si musí oddeliť svoje pocity do nádob. Prvý pocit je radosť. Má žltú farbu, žiari ako slnko, trbliece sa ako hviezdy. Keď je človek veselý, tak sa smeje, skáče, tancuje a chce sa so svojou radosťou podeliť so všetkými. Druhý pocit je smútok. Má modrú farbu, je mu smutno, je pokojný ako more, jemný ako dážď. Keď je človek smutný, skrýva sa a chce byť sám. Tretí pocit je hnev. Má jasnú červenú farbu a je prudký ako oheň. Keď sa človek hnevá, má pocit, že sa mu stala krivda a svoju zlosť si chce vybiť na druhých. Štvrtý pocit je strach. Má čiernu farbu, je to zbabelec, skrýva sa a uteká do tmy. Keď sa človek bojí, cíti sa byť maličký a bezvýznamný. Myslí si, že nič nezvládne. Piaty pocit je pokoj. Má zelenú farbu, je rozvážny ako stromy, ľahučký ako lístie. Keď je človek pokojný, dýcha pomaly a zhlboka. Cíti sa dobre. Strašidielku sa podarí všetky pocity rozdeliť do samostatných nádob. Každý pocit má teraz svoju farbu a je na svojom mieste. Upratané pocity fungujú oveľa lepšie. Na záver príbehu príde strašidielko ružovej farby. Šiesty pocit nie je pomenovaný, ani opísaný. Čitateľ by si mal na základe ilustrácie domyslieť šiestu emóciu – lásku. V knihe je uvedená emócia znázornená prostredníctvom ružových kvetov a srdiečok.
