Najviac sa mi páčila kapitola číslo 17. Ked´sa on Robinson Crusoe vydal na plavbu okolo ostrova vyskytli tak sa tam vyskytli problémy. Plával na svojej piroge (lodḱe) a začalo ho to priťahovať do víru. Silou vyplával aj s pomocou vesiel. Potom pokračoval dálej od ostrova a chcel sa zachrániť. Zachránil sa, ale už bol dáleko od ostrova a nechcel sa tam vraciať. Ked´sa trocha spamätal začal viať vetrík a on sa začal plaviť smerom na juhovýchod. Nakoniec sa doplavil domov. Tam ho čakal jeho papagáj Poll. Ked´bol menší, tak ho naučil rozprávať. Táto kapitola sa mi páčila, lebo ked´som to čítala, tak som nevedela od nej odtrhnúť oči. Bolo tam napätie, lebo som nevedela, že či sa zachráni alebo nie. Nevedela som, či sa vráti alebo nie, alebo či sa niekedy vráti na pevninu.Páčil sa mi citát: ,, tak nikdy nevieme, ako žijeme, kým sa neocitneme v celkom opačnej situácii, ani nevieme vážiť si to, čo máme, kým nám to nechýba.“
