Nikdy by som neveril, že sa s ním stretnem. Arséne Lupin sedel pri malom stolíku v kaviarni a popíjal espresso, pričom sa na mňa usmieval tak, že som mal pocit, že vie všetko o mojich myšlienkach. „Chceš vidieť trik?“ spýtal sa a hodinky, ktoré mal na ruke, sa zrazu objavili na stole o niekoľko metrov ďalej. Nasledoval som ho tmavými uličkami Paríža, a každý tieň vyzeral, akoby skrýval tajomstvo. Povedal mi, že zmizol diamant, ktorý by mali vlastniť len zlí ľudia, a on ho chce získať späť. Plán vyzeral šialene – museli sme sa dostať do múzea uprostred noci, skákať cez alarmy a schovávať sa pred strážami. V jednej chvíli som si myslel, že to nezvládnem, ale Lupin sa len usmial: „Kto má odvahu a dôvtip, získa viac než len poklad.“ A vtedy som si uvedomil, že byť zlodejom môže byť aj umenie – a že nie vždy je jasné, kto je hrdina a kto darebák.
