Najviac ma na knihe zaujalo to, ako ten celý dej prebiehal. Môj obľúbený citát bol od Hermiony Grangerovej : „Nič, iba to, že vložil tvoje meno do Ohnivej čaše. A musel to urobiť z nejakého dôvodu, Harry. Smrkáč má pravdu. Možno len čaká na vhodnú príležitosť. Možno ťa dostane pri tejto úlohe.“
Prázdniny trávil Harry u Dursleyovcov. Väčšinu času však strávil v Šikmej uličke, neskôr utiekol z domu. Rytierskym autobusom sa dostal do Deravého kotlíka. Dozvedel sa že istý zločinec menom Sirius Black nedávno utiekol z väzenia. Bol pod čarodejníckou ochranou. Keď sa vrátil do Rokfortu, celá škola už bola obkľúčená dementormi, ktorí strážili školu. Počas školského roku sa však vďaka novému profesorovi obrany proti čiernej mágii – prof. Lupinovi – naučil, ako sa proti nim brániť. Približne v tej dobe sa Sirius Black dostal do chrabromilskej klubovne a do chlapčenských spální, kde sa údajne snažil napadnúť Rona. Nikto nevedel prečo sa Sirius snažil dostať k Harrymu. Napokon však Harry, Ron a Hermiona prišli na zúbok záhady okolo Siriusa Blacka. Neskôr zistili že profesor Lupin je vlkolak a že Sirius bol najlepším priateľom jeho otca a jeho krstným otcom. Neskôr sa prišlo na to, že nechcel napadnúť ani Rona, ani Hermionu, ani Harryho ale Ronoveho potkana Prašivca, ktorý bol človekom-animágom a navyše sluhom Lorda Voldemorta, Petrom Pettigrewom. Siriusa chytili pri Rokforte dementori. Harry a Hermiona sa vrátili, zabránili smrti Hrdozobca a vyslobodili Siriusa. Ten ušiel na Hrdozobcovi ďaleko od Ministerstva mágie, dementorov, Rokfortu. Napokon sa Harry musel vrátiť k jeho príbuzným.
