Kniha Malý princ je asi najznámejší príbeh o tom, ako dospelí niekedy zabúdajú na
to podstatné. Celé sa to začína tým, že pilot havaruje so svojím lietadlom uprostred
púšte, kde zrazu stretne zvláštneho chlapca. Tento malý blonďavý chlapec
pochádza z malej planétky B 612, o ktorú sa vzorne staral. Rozpráva pilotovi o
svojom putovaní vesmírom a o tom, koľko divných dospelých ľudí na svojich cestách
stretol. Opisuje kráľa bez poddaných, márnivca, ktorý chce byť len obdivovaný, či
biznismana, ktorý stále len niečo počíta. Práve cez tieto postavy autor vtipne a trefne
kritizuje ľudské vlastnosti, ako je chamtivosť alebo egoizmus. Najdôležitejšou časťou
je pre mňa stretnutie princa s líškou, ktorá ho naučí, čo je to skutočné priateľstvo.
Líška mu povie tú známu vetu, že dobre vidíme iba srdcom a to hlavné je očiam
neviditeľné. Princ pochopí, že jeho ruža na domovskej planéte je pre neho jedinečná
práve preto, že do nej investoval svoj čas. Celý príbeh pôsobí na prvý pohľad ako
rozprávka, ale v skutočnosti je to dosť smutné a hlboké zamyslenie. Na konci sa
Malý princ rozhodne vrátiť k svojej ruži, hoci to znamená, že musí opustiť svoje
pozemské telo. Pilotovi po ňom zostane len spomienka a hviezdy, ktoré sa smejú
ako malé zvončeky. Kniha ma prinútila zamyslieť sa nad tým, či sa aj ja niekedy
nesprávam ako tí „dospeláci“, ktorých princ nechápal. Páčilo sa mi, že príbeh nie je
zbytočne dlhý, ale napriek tomu povie viac než hrubé romány. Určite by si ju mal
prečítať každý, kto občas stráca fantáziu v bežnom kolobehu života.
