KAPITOLA PRVÁ – DOBRÉ RÁNO
Ďaleko od všetkých ľudí kúsok vpravo od mesta,
nad ránom sa psíča budí sníva si sen o cestách.
Slnko šteklí stromom vlasy ešte trochu ospalé,
lúčom pritom nechtiac asi klepne šteňa po hlave.
Labkou pretrie jedno oko, ktoré zľahka otvoril,
zobudil sa psíček Moko nie je mu to po vôli.
Treba vstávať milý Moko hor sa rýchlo do sveta,
rozbehni sa rýchlym krokom sýkorka tiež odlieta.
„Už som hore“ vraví psíček „na cestu sa vypravím,
ďakujem ti za budíček čakajú ma prípravy“.
Do batoha zbalí mapu, kompas deku granule,
vybrať sa tam, kde ho chápu zabudnúť dni minulé.
Dvíha Moko tmavé labky, ktovie kam ho zavedú,
zabudnúť chce na úškľabky, hlavne rýchlo dopredu.
KAPITOLA DRUHÁ – PES MOKO
Býva u nás takým zvykom,
dávať mená všetkým psíkom.
Tento chlpáč veľmi milý na Moka ho pokrstili.
Moko zažil ťažké časy tým Vás ale nejdem strašiť.
Nikdy nebol psíček pyšný od mala ho čosi trýzni.
Nevie kde má svoje oko tým sa trápi milý Moko.
Bez oka je život sivý každý naňho zíza, civí.
Jedno očko je mu málo, takto veru nie je kráľom.
Bez neho sa narodil, tento havko maródik.
Deti sa mu smiali stále pred nimi sa skrýval v tráve.
Napriek tomu, že bol malý dospelý ho preč vždy hnali.
Volali ho slepúch Moko, smiešny psíček s jedným okom.
Kruté slová nemilé sú, vyhnali ho bývať k lesu.
Býva Moko mimo ľudí, časom to však začne nudiť.
Pes či človek pravda je to v svokre ľahšie beží po svetom.
Povedal si jedno ráno „budem ako všetci áno,
nové oko musím nájsť proti smútku pršiplášť ,
s novým okom budem krásny načo veriť márne na sny“.
„Každý problém zmizne s ním Všetko zaraz vyriešim“.
