Mnoho ľudí si pod pojmom ,,ZOO“ predstavia zoologickú záhradu, množstvo zvierat, atrakcie, alebo dokonca aj rodinu na výlete. V Nemecku to však vôbec nebolo takto. ZOO bolo miesto, kde hasli krehké životy. Životy mladých ľudí, ktorí nemali šancu nazrieť do budúcnosti. ZOO bola vlaková stanica kapitálneho mesta Nemecka – Berlínu. Okrem toho, že tu často chodili spoje, tu chodili aj deti, tínedžeri a aj dospelí. Spočiatku sa možno spýtate, prečo si nejaké pätnásť ročné dievča vyberie knihu o vlakovej stanici? Pointa je však úplne inde. Christiane F. je 13-ročné dievča, ktoré sa po rozvode svojich rodičov cíti osamelo, a preto hľadá cestu vonku. S kamarátmi, ktorí namiesto toho, aby jej ukázali správny smer, jej ponúknu heroín a iné návykové látky. Spočiatku však odmieta všetko zlé. Neskôr však zistí, že to je jediné čo ju drží nad vodou. Christiane tak zabúda na svoj domov, školu a jediné v jej hlave je len to, kedy uvidí svojich kamarátov a kedy si pichne ďalšiu dávku. Pri tejto knihe cítite rôzne pocity. Zvedavosť, čo sa dialo v 70-tych rokoch dvadsiateho storočia. Cítite akoby niekto prostredníctvom knihy volal o pomoc. Počujete slová ako ,,zachráň ma.“ V dnešnej dobe to vôbec nie je inak. Často sa stretávam s názormi ľudí, ktorí vravia, že narkomani a bezdomovci sú ľudia, ktorí by nemali existovať, alebo, že sú len odpad. Nikdy však nevedia, aký je osud týchto ľudí. Osobne nemám skúsenosť so žiadnymi návykovými látkami, no sama viem, aké to je, keď skúšate niečo nové. Myslíte si, ako vám to pomôže zvládnuť všetky starosti. No v skutočnosti iba prídete o ľudí, ktorým na vás záleží najviac. Túto knihu som si vybrala z jediného dôvodu. Nie je to fikcia. Sama niekedy hľadám riešenia v rozličných situáciach, ale vďaka tejto knihe viem, že netreba strácať nádej. Aj keď je to v živote ťažké, stále je tu niekto, kto vám ponúkne pomocnú ruku. Táto kniha vám neukáže iba osudy tínedžerov v Nemecku. Ukáže vám hlavne pravdu, a to, že každí si zaslúži šancu na nový začiatok.
